Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

31. 03. 2013 o 10:08

Ani Popluhár nepoznal Labodiča

autor: Eugen Magda
1679x čítané



Pre talentovaného 19-ročného košického obrancu Ladislava Labodiča nebolo ľahké obliecť povojnový ligový dres. V kádri Jednoty bolo totiž v tom čase sedem futbalových reprezentantov áčka, dvaja z béčka a štvorlístok repatriantov. Aj on však vďaka usilovnosti a húževnatosti dostal po troch rokoch do rúk dres ČSR B.

Skúste sa však opýtať súčasných futbalistov, ale aj fanúšikov a funkcionárov kto bol Labodič? Dnes už toto meno väčšine nič nehovorí. Nehovorilo ani hráčovi storočia Jánovi Popluhárovi, hoci Laco tiež nebol bezvýznamný obranca našich trávnikov.

A predsa v oficiálnych štatistikách sa stal prekvapujúco Zoltán, takže toto krstné meno nesprávne preberali aj mnohí iní. Košický rodák začínal v KAC. Na vrcholnej scéne debutoval v 5. kole ročníka 1947/48, v ktorom Jednota zvíťazila 4:2 nad Č. Budějovicami v zostave: Matys – Zibrinyi, Kaincz, Hučka, Labodič, Rakovský, Turek, Kuchár, Putyera, Klimek, Danko.

Káder Jednoty zdobili ostrieľaní futbalisti, ktorých mená lákali divákov do hľadísk, takže mladý obranca mal čo robiť, aby dostal ďalšie možnosti a mohol sa ukázať v plnej paráde. V premiérovom ročníku Simo - ako ho rovesníci oslovovali - hral ešte v dvoch remízových zápasoch - doma proti Viktorii Plzeň (3:3) a vonku na Čechii Karlin (2:2). V jednokolovej lige v jeseni v roku 1948 to už bolo lepšie, lebo Laco zohral 10 stretnutí. Jednotu na scéne v štyridsiatom deviatom nahradilo Dynamo, za ktoré na jar odohral všetkých 13 zápasov. Tak to bolo aj v jeseni po zlúčení Dynama s ŠKŽS (Športový klub železničiari Sparta) pod názov Dynamo ČSD. To už mal po skončení ročníka na konte 39 ligových zápasov, a tak ani neprekvapilo, že ctižiadostivý futbalista v päťdesiatom exceloval na ligových trávnikoch. Počas roka vynechal z 26 majstrovských zápasov iba štyri a dokonca nastúpil na duel B-mužstiev ČSR - Maďarsko 30. apríla v Prahe. Naši gólom Kareša zvíťazili 1:0 v zostave: Havlíček - Rubáš, Labodič - Reček, V. Chobot, Baláži - J. Kvapil (Tomáš), Bouzek, Kareš, J. Žďárský, Pešek. V roku 1951 Laco svojmu košickému mužstvu veľmi chýbal v boji o titul. Absolvoval totiž vojenskú základnú službu v ATK Praha s týmito hráčmi: Benedikt, Pavlis, Randáček - Jankovič, Fábera, Mach, Fišer, Pluskal, Hlobil, Gašparík, J. Gögh, Provalil, Bartoň, Hertl, Bilý, Zamastil, Macek, Tomáš, E. Pažický, Eliášek, Šolc, Bragagnola a Král. Domov sa vrátil v závere ďalšieho roka, keď Dynamo ČSD bojovalo o záchranu. Snažil sa ešte pomôcť, ale kolektív už bol herne zlomený a indisponovaný natoľko, že opustil I. ligu a Dynamo ČSD zaniklo. Laco sa rozhodol hrať za VSS, ktoré na konci roku 1955 postúpili medzi elitu s kádrom: Bobok, Lenárt, Samuelčík, Vaško, Buberník, Skyva, Labodič, Kvašňák, Pintér, V. Vargovčík, Dubiel, J. Steiner, Gašparík, Kánássy, Čiták a J. Gajdoš, ale niektorí hneď narukovali, alebo postupne odišli, preto z návratu sa dlho netešili. Takže - strojári ako v roku 1956 do I. ligy prišli, tak z nej po jesennej sezóne odišli.

Tréner Jozef Steiner sa z VSS vrátil do Prešova a o postup na vrchol sa snažila Jednota, ktorá vznikla zlúčením Spartaka VSS a Dynama Spoj. Pod taktovkou Jozefa Karela to bola pre Košičanov výzva, ale i tvrdá šichta, ktorú zvládli a postúpili z druhého miesta. Lacovi sa takto splnilo želanie hrať opäť I. ligu. V ročníku 1958/59 odohral ešte šesť zápasov. Naposledy nastúpil pred záverom jesene v derby východniarov Tatran Prešov - Jednota Košice (2:0) pred 14 tisíc divákmi v zostave: Hasoň - Pavlík (Labodič), Samuelčík, Csákvári, V. Jutka, Pintér, Mangera, J. Gajdoš, Martinček, Kozman, Schwarz. Záver roka 1958 znamenal pre Laca na vrcholnej scéne konečnú. V košických dresoch Jednoty, Dynama, Dynama ČSD, Spartaka VSS, novovekej Jednoty a ATK Praha odohral 105 ligových stretnutí. Tie s tromi druholigovými ročníkmi vo VSS a jedným trojkolovým za Jednotu boli zrkadlom jeho 12 hráčskych sezón. Keď mal po tridsiatke, sám cítil, že to nie je vždy ono, takže sa stiahol do úzadia. Žiaľ, jeseň života mu komplikovali zdravotné problémy s kĺbmi, preto ho roky nebolo vidieť v Košiciach na Hlavnej, kde sa rád prechádzal, ba chýbal aj na futbale, ktorý bol elixírom jeho života. Zomrel 4. decembra 2008 v Košiciach, teraz 1. apríla by sa bol dožil 85 rokov.

 

Text k foto:

Ladislav Labodič (vpravo) ako kapitán v drese košickej Jednoty z roku 1953.