Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

01. 07. 2013 o 20:02

V Krompachoch postup v roku storočnice + fotogaléria

autor: redakcia
1990x čítané



Všetky majstrovské súťaže futbalistov ročníka 2012/2013 sa onedlho stanú minulosťou. O tom, čo priniesol krompašskému futbalu a aký je v roku, keď si pripomíname storočnicu, približuje v rozhovore pre Krompašského spravodajcu manažér Futbalového klubu Pokrok SEZ Krompachy František Jochman.

 V januári minulého roku boli krompašskí muži na poslednom mieste vtedajšej štvrtej ligy. Po roku a pol je situácia úplne iná, už tri kolá pred koncom súťaže bola jasné, že ste ju vyhrali. Ako sa to mužstvu podarilo?

"Situáciu v krompašskom futbale som dôverne poznal, pretože najskôr ako otec, neskôr tréner a vedúci mládežníckych družstiev som sa miestnemu futbalu venoval takmer osem rokov. Koncom roka 2011 ma oslovil Ján Biľ, či by som s ním nešiel „robiť“ futbal v Krompachoch. Ponúkol mi pozíciu manažéra a zároveň štatutárneho zástupcu klubu. Po silnej intervencii mojich detí, hlavne dcéry Radky a manželky, som to prijal. Začiatkom februára to odobrila aj konferencia a tak sme začali napĺňať našu smelú víziu „tento rok záchrana, o rok postup“. Podarilo sa nám získať veľmi ambiciózneho mladého trénera Martina Urbana z Košíc a troch hráčov Jozefa Kmeťka, Mareka Hanzuša a Mateja Čobíka Ferčíka, ktorí naše mužstvo vhodne doplnili. V prvom zápase vo Veľkých Kapušanoch sme síce ešte prehrali, ale potom nasledovala séria desiatich zápasov bez prehry a v konečnej tabuľke z toho bolo nakoniec šieste miesto. Do nového ročníka sme vstupovali v podstate s tým istým kádrom, ktorý sme v priebehu súťaže doplnili o druhého brankára Gejzu Pulena. Na druhej strane,  hráčov, ktorí sa na ihrisko dostávali pomenej, alebo vôbec, sme pre zmenu uvoľnili na polročné hosťovanie do Kluknavy a do Spišských Vlách. Počas celej jesene podávali chlapci vyrovnané výkony a nebyť dvoch domácich zaváhaní (so Šacou a Strážskym), určite by jesennú časť vyhrali. Zo šestnástich stretnutí desať vyhrali, štyri remizovali a len dva prehrali. S tridsiatimi štyrmi bodmi a skóre 30:10 tak obsadili v tabuľke priebežné druhé miesto. Pred nami bol len o jeden bod náš sused z Veľkého Folkmara a za nami, o dva body, veľmi dobre finišujúce Sobrance. Hlavný cieľ, ktorý sme si však pred začiatkom ročníka dali, a to zabudovať do mužstva vlastných odchovancov, sa nám splniť nepodarilo. Tréner im totiž dával veľmi málo priestoru, niektorým vôbec, a aby nevysedávali bezradne na lavičke, pustili sme ich na hosťovania. Po skončení jesene sme sa s pánom Biľom rozhodli urobiť radikálne riešenie. Ukončili sme spoluprácu s košickými legionármi (až na Kmeťka) a do mužstva sme vrátili chlapcov z hosťovaní. Obaja sme boli presvedčení, že sme sa týmto krokom neoslabili, ale dokonca posilnili, hoci si myslím,  že tomu veľa ľudí neverilo. Ani samotní hráči... Na to, aby zmenili názor, bolo potrebné nájsť vhodného trénera. Tu musím priznať, že sme mali pri jeho výbere výborný inštinkt. Miroslav Dunčko bol v minulosti výborný hráč a v súčasnosti je už aj veľmi uznávaný tréner. V každom mužstve pracoval s odchovancami, s mladými hráčmi a skoro všade, až na pôsobenie v Spišskej Novej Vsi, dosahoval veľmi dobré výsledky. Podarilo sa mu u nás vytvoriť dobrú partiu, v ktorej sú výborne vyvážené skúsenosti s bojovnosťou a technika s dravosťou. Všetci, pred rokom „nepotrební“ chlapci, sa aj vďaka starším kolegom stali v mužstve jeho pevnou súčasťou. Výsledkom bola na jar vo veľkej väčšine zápasov výborná hra, ktorá navyše prinášala bodový efekt. Takmer v každom stretnutí na ihriskách súperov domáci hráči a funkcionári priznávali, že sme boli v stretnutí jednoducho lepším mužstvom a že naše víťazstvá boli úplne zaslúžené. Logickým vyústením celého tohto snaženia preto bolo, že už tri kolá pred koncom súťaže sme sa stali jej víťazom."

 

Bolo to jasné už tri kolá pred koncom súťaže, po stretnutí v Šaci, ale oslavovali ste až po zápase s Rudňanmi. Prečo?

"V Šaci sme potrebovali na definitívu vyhrať, ale  my sme tam remizovali 0:0. Až desať minút po skončení nášho stretnutia sme sa dozvedeli, že remizovala aj Čaňa s Veľkým Folkmarom, čím sme sa už stali istými postupujúcimi. Musím priznať, že cesta domov bola dlhá, spontánna a nezabudnuteľná. A nechýbalo ani šampanské, i keď som ho kupoval až v Košiciach... Zápas s Rudňanmi bol oslavou hráčov s fanúšikmi a tak bolo šampanské ešte raz. Ale mali sme ešte jeden dôvod na viac, ktorý bol pre nás prekvapením. Predseda Výkonného výboru Východoslovenského futbalového zväzu Richard Havrilla a predseda Športovo-technickej komisie Štefan Olšavský nám v predstihu odovzdali pohár za víťazstvo v súťaži. Takže sme ho tými bublinkami už aj pokrstili."

 

Zatiaľ sme hovorili o kategórii mužov. Ale ako si tento ročník viedli mládežnícke mužstvá?

"Dorastenci boli po jeseni na výbornom prvom mieste. Na jar to už bolo horšie, aj pre študijné povinnosti chlapci menej trénovali, čo sa zákonite prejavilo na výsledkoch. Dve kolá pred koncom boli na štvrtom mieste s dvojbodovou stratou na tretieho. Dorastenci dlhodobo dosahujú vo svojej súťaži dobré výsledky, pretože posledných päť rokov sa vždy umiestnili do tretieho miesta. Napriek tomu, do mužstva dospelých sa z nich v uvedenom období nikto nedostal. Zmena nastala až túto jar, ako som už vyššie spomínal. Najlepším strelcom mužstva sa stal Michal Ivančo, ktorý doteraz zaznamenal 23 gólov. Aj tento rok mužstvo, vzhľadom na vek, opúšťajú šikovní futbalisti, ktorí sa na jeseň zapoja do prípravy mužov a verím, že aj oni si v mužstve nájdu svoje uplatnenie.

 

Je zjavné, že krompašský futbal správne stavil na mládež. Ako si viedli vo svojich súťažiach starší a mladší žiaci? 

"Starší žiaci prešli veľkou generačnou výmenou, pretože v minulom ročníku prešlo až osem hráčov do kategórie dorastu. Napriek tomu, bol ich herný prejav takmer vo všetkých odohraných stretnutiach - snáď s výnimkou domácej prehry s Lendakom a Spišskými Vlachmi - veľmi dobrý. Už aj tak dosť úzky káder hráčov sa na jar rôznymi zraneniami ešte viac zúžil a stav, keď tréner nemal na stretnutí k dispozícii náhradníkov, nebol výnimkou. Ďalším významným problémom bola strelecká mizéria družstva, pretože v 18 stretnutiach strelilo iba 15 gólov. Najlepšími strelcami sú s dvoma gólmi Ján Medvec a Michal Nalevanko. V najdôležitejšom stretnutí jarnej časti však chlapci zabojovali a víťazstvom vo Svite zaistili pre FK Pokrok účasť v tejto súťaži aj v budúcom ročníku. Ani mladší žiaci nemali hráčov na rozdávanie, ale keďže sa im počas súťažného ročníka vyhýbali zranenia, odohrali celú jarnú časť takmer v rovnakej zostave. Chlapci vo väčšine stretnutí výborne kombinovali, vytvárali si šance, ktoré na rozdiel od starších žiakov, dokázali aj premeniť. Nad všetkých chlapcov vyčnieval Denis Richnavský, ktorý bol autorom 20 gólov."

 

A čo tí najmladší, chlapci z prípravky?

"Táto kategória, ktorú navštevujú deti od 5 do 10 rokov, súťažné stretnutia nehráva. Jej úlohou je vzbudiť u chlapcov i dievčat záujem o aktívny pohyb na ihrisku, na čerstvom vzduchu a tých, ktorí to zvládnu, naučiť základy futbalovej abecedy. Touto náročnou úlohou, pri ktorej je nevyhnutná predovšetkým obrovská trpezlivosť, bol poverený stále aktívny hráč mužstva dospelých Ján Šmida, ktorý to dokázal na jednotku. Zvládnuť aj dvadsať futbaluchtivých detí nebolo vždy jednoduché, a tak mu chodili vypomáhať aj ďalší hráči FK, hlavne René Rodzik a František Jochman jr."

 

Ak by ste mali zhrnúť súťažný ročník 2012/2013, aký bol pre krompašský futbal?

Ak hodnotím celý ročník komplexne, tak musím povedať, že dopadol veľmi dobre. Každá kategória mala svoj stabilný realizačný tím, hoci nie v každej kategórii bol dostatok hráčov. Verím však, že futbalový boom, ktorý sa aj s prispením CVČ Prima podarilo medzi chlapcami vyvolať, prinesie v krátkom čase svoje ovocie. Dni, keď bolo na ihrisku viac ako sedemdesiat detí (prípravka, mladší a starší žiaci), na tribúne aj tridsať rodičov či rodinných príslušníkov a plné parkovisko áut, neboli vôbec výnimkou. Jednoducho - radosť pozerať sa. Poďakovanie za to, že sme mohli dosiahnuť takéto výsledky, patrí okrem hráčov aj našim sponzorom, ktorými sú Mesto Krompachy, SEZ Krompachy, Eltra Košice, Zlievareň Krompachy, Rosimex Krompachy, SOOF, PROMIX, ZAHY, Sigma plus ale aj ďalším podporovateľom. Veľká vďaka patrí aj hospodárovi FK Lacovi Hudákovi a jeho manželke Kristínke, ale tiež  futbalovým nadšencom Števovi Golábovi, Jánovi Lovásovi, Vladovi Mazúrovi, Paľovi Čiasnohovi, Robovi Bognárovi, Vladovi Probalovi, Janovi Zahurancovi staršiemu i mladšiemu, Júliusovi Duhanovi ale aj iným, bez ktorých by sme „robiť futbal“ jednoducho nemohli.

(vh)

 

Galéria
V Krompachoch postup v roku storočnice + fotogalériaV Krompachoch postup v roku storočnice + fotogalériaV Krompachoch postup v roku storočnice + fotogalériaV Krompachoch postup v roku storočnice + fotogalériaV Krompachoch postup v roku storočnice + fotogaléria
V Krompachoch postup v roku storočnice + fotogalériaV Krompachoch postup v roku storočnice + fotogalériaV Krompachoch postup v roku storočnice + fotogalériaV Krompachoch postup v roku storočnice + fotogalériaV Krompachoch postup v roku storočnice + fotogaléria
V Krompachoch postup v roku storočnice + fotogalériaV Krompachoch postup v roku storočnice + fotogalériaV Krompachoch postup v roku storočnice + fotogalériaV Krompachoch postup v roku storočnice + fotogalériaV Krompachoch postup v roku storočnice + fotogaléria
V Krompachoch postup v roku storočnice + fotogaléria