Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

27. 03. 2014 o 10:19

Veľký Schön pozval Bombu do výberu Európy

autor: Eugen Magda
948x čítané



Bol elegán, rýchlik v kopačkách, kráľ vzdušných súbojov. Po Popluhárovi druhý Slovák, čo hral za Európu. To zdobilo 13-násobného čs. reprezentanta JUDr. Jozefa Bombu, ktorý 27. októbra 2005 po dlhej a ťažkej chorobe zomrel vo večerných hodinách v Košiciach vo veku 66 rokov. Až do skonu žil futbalom, hoci ho v rodnom Bardejove dlho prehovárali aj lanári kráľovnej športu.

Lenže lopta mala pre Jožka zázračnú moc. Exceloval už na turnaji UEFA v roku 1957 v Španielsku, preto o jeho priazeň bojovali bratislavské kluby Slovan, ČH a tiež Prešov, kde na jar v 1958 začal obliekať ligový dres Tatrana. O rok narukoval do RH Brno a po dobrých výkonoch mal 1. mája 1960 reprezentačný debut v Prahe, kde naši zdolali Rakúsko 4:0.

Hoci krátko na to pomohol v zápasoch s Rumunskom vybojovať postup na neoficiálne ME´60, do Francúzska sa nedostal. Nebol ani medzi tými čo leteli na MS´62. Po postupe ČSSR zo skupiny ho však tréner Rudolf Vytlačil dodatočne povolal, ale zostal na lavičke. Za vrchol kariéry považoval štart v drese Európy proti Škandinávii 20. mája 1964 v Kodani. Vtedy nominácia prekvapila aj Bombu. Dostal ju najmä zásluhou vynikajúceho výkonu v Ludwigshafene, kde naši zdolali NSR 4:3. Hoci si zranil koleno, tréner Helmut Schön si všimol jeho kvality a tak sa sústavne zaujímal o jeho zdravotný stav. Keďže sa zlepšoval, neváhal ho nominovať. Postavil ho aj do základnej zostavy, ale koleno zasa dosť rýchlo vypovedalo službu, takže nasledovala operácia.

Pred odletom našich na MS'62 nik nepredpokladal, že čs. futbalisti prekvapia celý svet. Preto s Tatranom odcestoval na zájazd do ZSSR. V Alma-Ate ho však zastihol prekvapujúci telegram, v ktorom ho tréner Rudolf Vytlačil prostredníctvom zväzu pozval aj s Kosom a Schmuckerom do Chile. Po dobrodružnej ceste domov a po prevzatí batožiny, ktorú mu pripravila manželka pani Eva, priletel aj s pozvanou dvojicou do dejiska majstrovstiev. Hoci ani raz nenastúpil, bol tam, kde sa kulo železo za horúca, a to bol pre neho nezabudnuteľný zážitok a hlavne aj veľké ocenenie za to, čo urobil pre celý čs. futbal. Jednoducho, prežil obdobie, na ktoré nemohol a ani nezabudol nikdy, napokon dostal sa medzi ospevovaných velikánov nášho futbalu.

Opakovať jeho atletické schopnosti a výkony by bolo už nosením dreva do lesa. Nepopierateľným faktom však ostáva, že mu pomohli k hre na ihriskách I. ligy i v reprezentačnom drese. S Tatranom sa tešil z viacerých prešovských úspechov. Hlavne však z tretieho a o rok na to v 1965 pod taktovkou Jozefa Steinera dokonca z druhého miesta, a na to aj v 1971 vo farbách VSS, ktoré vtedy pod taktovkou trénera Jozefa Vengloša hrali v zložení: Švajlen, T. Polgár - Pivarník, Š. Jutka, Bomba, Desiatnik, Králka, Dojčák, Štafura, A. Daňko, Pollák, Borták, Hoholko, Strausz, Boroš, Halász, Kiss. Na chvíľu sa ešte vrátil do rodného Bardejova, ale kvôli doráňanému kolenu sa začal venovať právu, avšak v roku 1989 zo zamestnania odišiel do invalidného dôchodku. Futbal síce sledoval prostredníctvom tlače, rozhlasu a televízie ďalej, ale bolo to už o niečom inom, predsa zdravie limitovalo každý jeho krok. On sám rád spomínal na všetko pekné, čo s futbalom zažil, napokon, koľko hráčov sa mohlo pochváliť aspoň účasťou na MS, či nastúpiť v drese UEFA alebo si 13-krát obliecť reprezentačný dres, ba v rozlúčkovom zápase v jeseni v roku 1970 v kvalifikácii ME v Prahe bol aj kapitánom mužstva?

Muž s veľkými atletickými schopnosťami mohol na trávniku znásobiť svoje umenie, no a ktorý atletický oddiel by v jeho mladosti nechcel v päťdesiatych rokoch športovca, čo v 17 rokoch zabehol 100 m za 11,1 sekúnd, 60 m za 6,9 a skočil do diaľky 696 centimetrov? Kto by bol tušil, že raz ťažká choroba ho chytí do svojich pazúrov a on nič proti nej nezmôže? Aj v tých časoch najťažších ho však škrelo, že spolu s VSS nedokázal v roku 1971 dobyť titul. Vari to bol jediný z nesplnených snov, ktorý Jožko nepremenil na realitu, ale to nič nemení na tom, že bol ozdobou nášho futbalu. Napokon aj pri zdravotných problémoch odohral 266 zápasov a strelil v nich šesť gólov. Nuž nečudo, že jeho bývalí spoluhráči z VSS sa memoriálmi na tohto atléta v kopačkách a kráľa vzdušných súbojov, ktorí by sa v nedeľu 30. marca dožil 75 rokov, s veľkou úctou spomínajú na halových turnajoch dodnes.