Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

12. 08. 2014 o 16:33

Séria úrazov mu znemožnila želaný comeback

autor: Pito
1955x čítané



Nie každý náznak návrat po rokoch sa môže skončiť úspešne. To je i prípad Richarda Grajcara, ktorý sa po štyroch rokoch znovu pokúšal zabojovať o dres Tatrana Prešov. V zimnej príprave to vyzeralo spočiatku nádejne, odohral niekoľko meraní síl a strelil aj gól, ale napokon sa na súpiske zelenobielych neobjavil. Naopak, po nejakom čase jeho meno figurovalo v jarnom kádri Malého Šariša bojujúceho v najnižšej regionálnej súťaži.

 Bývalý tréner druholigistov z Prešova Jozef Kostelník mal nos na  znovu objavovanie takmer zabudnutých hráčov a nádejal sa, že mu to vyjde aj s týmto  borcom. Lenže zdravotné komplikácie, ktorých bolo neúrekom, boli proti tomuto zámeru. Richard už ako dorastenec vynikal, zaujal pozornosť odborníkov a dokonca veľa nechýbalo, aby sa „upichol“ v talianskom futbale (Ascoli či SSC Neapol). Lenže tento zámer stroskotal a navyše sa neskôr v zápasu béčka Prešova vážne zranil. „Bolo to v dueli proti Trebišovu, keď mi praskla platnička. Lekári neboli naklonení myšlienke, aby som ešte niekedy pokračoval v kariére. Lenže ja som to chcel meniť a veľa som makal na tom, aby som sa dal ako-tak dokopy. Po dvojročnej prestávke som to skúsil v Pečovskej Novej Vsi a potom aj v Malom Šariši. Postupne som sa vrhol aj na trénovanie prípravkárov a žiakov v Tatrane,“ rozhovoril sa R. Grajcar. Lenže comeback na vyššiu scénu nedopadol dobre. „Najprv som si poranil meniskus a poškodil krížne väzy v kolene. Absolvoval som operáciu, po rekonvalescencii som sa do toho znovu pustil. Lenže na druhom tréningu prišiel ďalší úraz: Spoluhráč mi nešťastnou náhodou stúpil na ľavú nohu a bola z toho odtrhnutá chrupavka v členku.“  Dve vážne zranenia v priebehu dvoch zimných mesiacov definitívne spôsobili, že druhá liga sa mu nenávratne vzdialila. Pomocnú ruku mu znovu podal Malý Šariš. „Hoci členok bol stále opuchnutý, hral som pár zápasov. Predsa len s myšlienkou na koketovanie s Tatranom som sa nadobro rozlúčil, hoci nemám veľa rokov. Skôr som prikývol na ponuku trénovať malých chlapcov a uvidím, či sa dám ešte na aktívne hranie v nižšej súťaži. V Malom Śariši mi to vyhovovalo, dal som aj štyri góly, necítil som tam žiadny tlak a žiadne veľké očakávanie z mojej hry. Hoci na druhej strane mám rád ambície, nové výzvy a nerád sa uspokojujem  s dosiahnutým.   A či som myslel aj na to, že sa zase znovu zraním? Vôbec nie, naopak, do súbojov som sa púšťal naplno, bez strachu a obáv, že si zase niečo urobím. Potešilo ma, že sme sa dostali v pelotóne vysoko a tretie miesto bolo viac než sme očakávali. Potešilo ma, že trošku som k tejto priaznivej bilancii prispel i ja,“ dodal Richard Grajcar. Nuž, jeho pokus obliecť si zelenobiely dres nevyšiel, ale bol rád, že sa nadobro z trávnikov nevytratil a s futbalom nemieni napriek nepriaznivému osudu pretrhnúť kontakty. 

R. Grajcar pôsobí ako tréner v prípravke, pokúša sa ale presadiť aj do ligového tímu