Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

09. 10. 2014 o 17:29

Po červenej karte trpel, lebo nemohol pomôcť

autor: Pito
1063x čítané



I keď sa tesne pred záverom prvej časti tohto ročníka II. futbalovej ligy Tatran Prešov odpútal z hrozivého postavenia a dostal sa bližšie k stredu pelotónu, stále nemôže byť spokojný. Aj preto, že naďalej je vzdialená méta, ktorou je účasť v prvej šestke. Po víťazstve proti Lokomotíve Košice sa zdalo, že zelenobieli vykročia v ústrety inej sérii – tentoraz víťaznej, no predsa im predsavzatie nevyšlo už hneď v nasledujúcom zápase na ihrisku v Moldave nad Bodvou.

 Táto skutočnosť mrzela všetkých aktérov, ktorí sa ocitli na trávniku. „Remíza nebola zohľadnením priebehu merania síl. Mali sme viac loptu pod kontrolou, aj sme si vypracovali viac gólových možností. Raz domácim pomohlo dokonca aj brvno,“ uviedol defenzívny stredopoliar Ján Dzurík. Pravdaže, v tábore Šarišanov zavládlo rozčarovanie zo zmierlivého výsledku, ako aj z toho, že verdikt rozhodcu im pokazil radosť po dosiahnutí druhého zásahu, ktorý nebol uznaný. Avšak po čase a aj po zhliadnutí videozáznamu emócie predsa len trošku ochladli. V prvom rade si za remízu mohli hostia hlavne sami, lebo trošku podcenili úvod druhého polčasu, keď inkasovali vyrovnávajúci gól. „Ten nás ale nakopol, v ďalšom priebehu sme boli určite lepší, len nám nebolo dopriate skórovať,“ pripomenul borec, ktorý patrí k pilierom základnej zostavy tímu vedeného trénerom Stanislavom Vargom. Inak, v tejto sezóne si užil aj horkú príchuť futbalu. Jednak z niektorých rezultátov, ale aj z toho, že bol vylúčený v zápase s košickým béčkom. „Bola to moja prvá červená karta v kariére a strašne ma to mrzelo, čo sa stalo,“ vrátil sa k tomuto momentu 21-ročný defenzívny štít v strede zálohy. Aj vysvetľoval, že nechcel košického protihráča faulovať, ale nakoniec to aj tak vypálilo preňho najhoršie ako mohlo. „Jasné, že tam bol kontakt, on spadol a ja som uvidel červenú. Je však pravda i to, že nebyť tohto súboja, išiel by sám na našu bránu.“ Mimochodom, vtedy značne oslabení Prešovčania uhrali remízu, ktorá mala celkom inú príchuť než tá ostatná. „Vtedy sme tiež vyhrávali a tesne pred koncom v nadstavenom čase domáci vyrovnali. Lenže mužstvo dohrávalo duel bez dvoch vylúčených, takže i tak to bol úspech . Chlapci, čo zostali na trávniku, išli na doraz, bojovali, zaťali zuby a dokázali,  že sme vnútorne silní. Len herne nám to miestami zaškrípe a zlyhávame hlavne vo finálnej fáze. Najmä duel v Trebišove bol výkladnou skriňou nepremenených tutoviek,“ pripomenul J. Dzurík, ktorý sa priznal, že počas trestu trpel, lebo sa cítil bezmocný a nemohol pomôcť chlapcom. Priznal, že ho škrelo i to, že pred vylúčením doplácal na zranenia a keď sa vyliečil, prišla zase červená karta. Teraz je už ale pevným ohnivkom v partii, ktorá nastupuje na duely. „Chceme vyhrávať, lebo každé víťazstvo nás posúva ďalej. Dúfame, že v druhej časti jesennej časti nám to pôjde podstatne lepšie, aby sme zbierali body a šplhali sa v pelotóne hore. Už sme sa aj zohrali, i mladí hráči sa oťukali v súťaži a pokiaľ spresníme mušku, som presvedčený, že to bude lepšie od zápasu k zápasu.“