Na obrátke začali s doháňaním manka

autor: Pito
1410x čítané

Keď futbalisti Tatrana Prešov po tom, čo výhrou nad Lokomotívou Košice konečne pretrhli šnúru zápasov bez výhry, sa mnohí domnievali, že sa odrazia zase k inej sérii – tentoraz víťaznej. Lenže na ihrisku v Moldave dokázali „len“ remizovať a tak boli u fanúšikov obavy, či sa zase nevracia situácia do starých koľají. Lenže v uplynulom vystúpení na popradskom štadióne znovu dokázali, že to myslia vážne s útokom na oveľa lepšie pozície, než na akých sa nachádzali a nachádzajú.

„Byť posledným nie je žiadna slasť a trpí tým psychika, hoci sme si všetci uvedomovali, že toto umiestnenie nezobrazuje to, čo v nás v skutočnosti je. Sme ale radi, že sa sme sa odrazili od dna a verím, že sa budeme stále driapať vyššie,“ zamyslel sa Dávid Leško. To, že sa stal v priebehu jesennej fázy kapitánom celku, je vysvedčením jeho kvality, futbalovej i ľudskej a zároveň je to prejav dôvery od trénerov. Prirodzene, kapitán musí byť vodcom a musí strhávať spoluhráčov hlavne vtedy, pokiaľ sa nedarí. Mal by ísť príkladom v každom smere. Nuž, niekedy to tomuto usmievavému borcovi nejde ani podľa jeho gusta. Hlavne v koncovke.„V nej sa trápime všetci, mňa nevynímajúc. Treba však pokúšať šťastie a byť aktívnym, lebo iba tak prídu góly. Hoci niekedy to bolo deprimujúce, pokiaľ sme v zápasoch zahodili rad šancí a súper využil jednu pološancu. Nebyť našej biednejšej koncovky, boli by sme na tom omnoho lepšie.“ Aj v ostatnom zápase pod Tatrami mal Dávid možnosti na to, aby skóroval, ale nakoniec aj tak prevládol uňho dobrý pocti, pretože mal prsty v dvoch zásahoch spoluhráča Šafranka. Najprv jeho strelu domáci brankár vyrazil tak, že sa Šafranko mohol presadiť z dorážky, neskôr zase pohotovo vyviezol loptu, unikol a presnú prihrávku už nebol problém zúročiť na zásah. „Samozrejme, že ma mrzelo, že som nedokázal loptu poslať do brány, ale zase ma hrial dobrý pocit z asistencií. Koniec koncov nie je dôležité, kto dá gól, hlavná vec, aby padol. Myslím si, že sme nadviazali na kvalitný výkon v Moldave, hoci vtedy sa nám nepodarilo ešte naplno bodovať. V Poprade sme boli ale futbalovejším mužstvom, hoci do prestávky sa domáci nevzdávali ani po tom, čo sme sa ujali vedenia a dokonca ani po vylúčení ich hráča. Po zmene strán sme ale spresnili hru, presadili sa vlastnými zbraňami a domnievam sa, že sme vyhrali zaslúžene.“ Nuž, Tatran vstúpil do druhej fázy súťaže podobným spôsobom, akým zápolenia odštartoval. V 1. kole rozdrvil doma Popradčanov a dominoval nad nimi aj v odvete. „Bolo by dobré, aby sme sa viezli čo najdlhšie na víťaznej vlne a ašpirovali na tie pozície, ktoré sú nám bližšie a na ktoré máme predpoklady. Ale nemyslíme ďaleko dopredu, iba na najbližší zápas a treba ísť krok za krokom. Dúfame, že druhá časť nám prinesie viac pohody, šťastia a úspešných výsledkov ako prvá,“ načrtol pred časom Dávid Leško a jeho slová sú stále aktuálne. Zelenobieli sa netaja tým, že poškuľujú po prvej barážovej šestke. Momentálne im k tomu ešte nejaký ten bod chýba, ale pokiaľ si udržia víťazný apetít z ostatného vystúpenia, tak môžu manko čiastočne zmazať už do konca jesene.