Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

26. 12. 2014 o 18:32

Osud mu niečo našepkáva, ale nechce sa tomu poddať

autor: Pito
1343x čítané



Nie všetci športovci budú hodnotiť tento rok ako vydarený. Nájdu sa i ti takí, ktorí by ho najradšej vymazali zo svojej pamäti alebo by prinajlepšom preskočili aspoň niektorý úsek. To je i prípad Ľuboša Belejíka, futbalistu Tatrana Prešov. Niežeby ho mátalo to, ako si počínal na trávniku, skôr ho prenasledujú rozpaky súvisiace s jeho zdravotným stavom.

  Hoci mal začiatok jarnej časti sľubný a ukázal po odmlke svoje prednosti a rovnako sprvoti v tejto sezóne sa činil a uviedol sa aj tromi gólmi (blysol sa hlavne dvoma zásahmi v domácom dueli proti Michalovciam), predsa po pár kolách sa z diania vytratil. Nenápadne a tak si  fanúšik zelenobielych kládol otázku, či stratil dôveru trénerov alebo výkonnostne sa „vyparil“? „Nebolo to preto, že by sami prestalo dariť, ale jednoducho zase som pociťoval patálie s kolenom, ktoré muselo ísť pod skalpel,“ rozhovoril sa tento útočník, ktorý naposledy hral v 6. kole proti Bardejovu. Vtedy sa pre neho jesenné účinkovanie predčasne skončilo.  „Podvrtol som si koleno práve v tomto stretnutí a to znamenalo pre mňa nadlho stop,“ vrátil sa k nešťastnému okamihu. Naznačil, že kým sa znovu ukáže na trávniku, prejde istý čas. “Lekári to odhadli na niekoľko mesiacov rekonvalescencie.“ Tento futbalista je naozaj smoliarom na pohľadanie. Keď rekapituloval jednotlivé operácie, ktoré musel podstúpiť, tak sa to aj zle počúvalo.„Nerád sa k týmto veciam vraciam a nechcem sa zaoberať tým, čo som si musel preskákať. Jedno je isté, pravé koleno bolo poriadne skúšané a viackrát operované. Pred poslednou operáciou som dokopy vynechal možno aj dva a pol roka v mojej kariére. Vyzerá to tak, ako keby mi ktosi naznačoval, aby som s loptou skončil, lebo neustále pokúšam osud. Takže vážne rozmýšľam nad tým, ako ďalej.“ Ľ. Belejík však nenarieka, nie je poznačený množstvom zákrokov lekárov, pozerá sa realite priamo do očí. „Zatiaľ som sa stále dokázal dať dokopy po pauze, dohnal som fyzičku a všetky ostatné resty, azda to vyjde aj tentoraz. Lenže už som unavený z neustálych výpadkov, naháňania zameškaného.“ Mrzelo ho, že  počas väčšej časti jesenného programu bol len štatistom a nemohol pomôcť tímu. „Samozrejme, vždy mi bolo ľahšie pri srdci, keď chlapci vyhrali a ťahali dobrú sériu  bez prehry,“ pripomenul borec, ktorý sa na jar ukázal na súpiske po predošlej  vyše dvojročnej absencii vo farbách Tatrana. Odchovanec  tohto klubu má k prešovskému futbalu silný vzťah a ten a nedá len tak ľahko roztrhnúť. Ako 19-ročný prvý raz hral za áčko ešte pod vedením trénera Mikuláša Komanického, potom pendloval medzi juniormi a prvým celkom.„Začalo sa mi aj strelecky dariť, najviac mi to vychádzalo v období, keď sa Tatran najprv zachraňoval a potom postupoval. Lenže potom prišli aj prvé nemilé veci a vážne som sa zranil.“ Nasledovala polročná nútená prestávka, po návrate za éry trénera Pivarníka striedal lepšie momenty s menej výraznými. Pred vyše dvoma rokmi sa zase nepríjemne zranil v zápase béčka, roztrhol si krížny väz a potom sa nadlho na trávniku neukázal.  „Už som si myslel , že je koniec, začal som sa orientovať na trénerstvo, viedol som žiačikov. Lenže ako čas plynul, zistil som, že futbal mi chýba. Tak som to skúšal v nižšej súťaži v Raslaviciach a potom si na mňa spomenul tréner Jozef Kostelník, ktorý mi dal šancu na comeback.“ Túto možnosť Ľuboš Belejík využil, myslel pozitívne a keď si v hlave uchová neochvejnú vieru v ďalší návrat, azda mu to zase vyjde. Hoci s pribúdajúcimi rokmi je to stále náročnejšie, predsa by bolo škoda, keby už išiel na futbalový dôchodok.