Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

20. 01. 2015 o 19:49

Neskôr začal, ale mnohých už preskočil

autor: Pito
1254x čítané



Niekedy hráč upúta svojou zrelosťou „neprislúchajúcou“ k mladému veku, iní zase zaujmú práve prehľadom, futbalovým rozumom a skúsenosťami, ktoré nazbierali za obdobie nie krátkej kariéry. To je i prípad hráča Lipian Ivana Pončáka, ktorý sa dostal do menoslovu ocenených v uplynulej Jedenástke VsFZ III. ligy.

 Siedmi tréneri najvyššej regionálnej súťaže ho dali na svoje hlasovacie lístky  a vyzdvihli tak jeho prínos nielen pre tím ŠK Odeva, ale aj pre celkovú úroveň  týchto zápolení. Vo veku 34 rokov sa po prvý raz dostal tento borec medzi výkvet regionálneho futbalu .„Je to jeden zo svetlých a vrcholných bodov v mojej kariére,“rozhovoril sa tento hráč a pokračoval: „Pravdaže, je to milé, pokiaľ robíte svoju prácu na ihrisku tak, že si vás iní všimnú a ocenia to.“ Samozrejme, zásluhu má na tom aj celý kolektív a tréner Emil Jacko, ktorý sa snaží vštepovať zverencom tie prvky, ktorú sú účinné, pre diváka atraktívne. „Prirodzene, bez ostatných v tíme by som neznamenal nič, veď ide o kolektívny šport, v ktorom raz vynikne jeden, potom zase druhý,“podotkol odchovanec Ľubotíc, ktorý si oproboval aj dresy Šarišských Michalian, Krivian a potom aj popri pracovných povinnostiach vo Walese hájil farby amatérskeho tímu AFC Llanwern v regionálnej súťaži. „Tam to bolo naozaj drsné, išlo sa stále na doraz, prevládala fyzická stránka futbalu a ja som si musel zvykať a dať aj pozor, aby som sa náhodou nezranil, nespôsobil si komplikácie v zamestnaní. Určite som si niektoré vlastnosti osvojil a tie mi pomáhajú aj dosiaľ. Ostrovný futbal má svoje zvláštnosti a presadiť sa v ňom nie je jednoduché. Som rád, že som tam nehral podradné husle, hoci ma to možno aj trošku milo prekvapilo, lebo nie som vyslovene typom hráča stavaného na takýto futbalový boj. To, že sa ide na maximum od prvej do záverečnej minúty, je jasné a práve takýto prístup mi veľa dal.“  Nuž, profesionalizmus, hoci aj v amatérskej súťaži, je veľmi žiaduci a niektorí hráči doma, hlavne mladší, na to zabúdajú. I. Pončák však vníma to, aké to je byť neustále v popredí v prejavenom úsilí.„Viem, že bez toho sa nepohnem ďalej.“ V Lipanoch, kde zakotvil aj po návrate z cudziny (hral tam i pred odchodom), je desať rokov  Už teda patrí k inventáru celku, ale nesťažuje sa.„Pokiaľ ma futbal baví a vládzem, chcem ho hrať na tejto úrovni. Uvidím, možno raz príde zlom a budem musieť zamieriť do nižšej súťaže, ale zatiaľ na to nemyslím.“ Pomáha mu i to, že dosiaľ našťastie nemusel čeliť nejakej dlhšej pauze zo zdravotných dôvodov, čo mu uľahčuje udržiavať si primeranú formu. Je naozajstným tvorcom hry a preto sa dostal aj do amatérskej reprezentácie vo výbere trénera Mikuláša Komanického, ktorá vlani bojovala v NTC v Poprade v kvalifikácii UEFA o postup na vrcholnú akciu. Dal aj gól, hoci viac radosti by mal, keby Slováci a východniari postúpili. Pončákovi pomáhajú aj skúsenosti z celoslovenskej III. ligy, tie zúročuje v dianí na ihrisku, kde si výborne rozumie s Drobňákom, ďalším nestarnúcim a cenným hráčom Lipian. „Mira by som tiež zaradil do Jedenástky VsFZ, je ozajstným ťahúňom, príkladom pre mladších a nebezpečným hráčom, strelcom.“ Práve koncovka je to, v čom Ivan Pončák nevyniká, ale kompenzuje to prihrávkami, ktoré majú oči a celkovým prehľadom, dispečerskými danosťami.. Inak, zaujímavé je, že tento borec preskočil žiacku kategóriu a s futbalom začal až ako dorastenec, ale manko rýchle  dohnal a ako 16-ročný už hral za mužov. Takže hoci neskôr začal ako väčšina iných, nič nezmeškal. Naopak, mnohých už dávno preskočil a to ešte nepovedal ani zďaleka posledné slovo.