Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

26. 01. 2015 o 19:42

Už sa hotuje splatiť dlh

autor: Pito
1027x čítané



Nie vždy dopadne odchod z materského klubu na výbornú. Niekedy nasleduje tristná cesta a kým sa hráč konečne rozbehne, uplynie aj nejaký čas. Sú v tom rôzne dôvody - výkonnostné, aklimatizačné, ale i zdravotné. Tie posledne menované sťažujú rozvíjanie kariéry futbalistu Matúša Marcina, bývalého hráča Tatrana Prešov, ktorý sa rozhodol skúsiť šťastie v kvalitnejšej českej súťaži a zakotvil v Jihlave.

Lenže zatiaľ ani zďaleka nie všetko, čo si predstavoval, vyšlo. Predvlani odišiel na Vysočinu s tri a polročnou zmluvou vo vrecku. Najprv však prežil nie vydarený štart, lebo zvládol iba jedno vystúpenie a preto nasledovalo hosťovanie v Banskej Bystrici. Odtiaľ sa vrátil, ale  v tomto ročníku v jeseni absolvoval zase len krátky úsek v  jednom zápase proti pražskej Sparte. Odvtedy sa na trávniku v tíme áčka neobjavil. Náladu mu o čosi vylepšilo akurát to, že si odkrútil pár duelov v béčku. „Očakával som, že po tom, čo som sa uchytil v Banskej Bystrici, kde som mal dosť priestoru, to zúročím v Jihlave. Zimná príprava dopadla dobre, tréner mi  dal najavo, že je so mnou spokojný, lenže potom prišiel nešťastný okamih na jednom tréningu, kde som si zranil členok. Problémy s ním sa vliekli niekoľko mesiacov, až to musela vyriešiť operácia. Museli mi spraviť plastiku v členku, lebo som tam nemal jeden väz,“ rozhovoril sa mladý ofenzívny hráč. Pravdaže, musel dlho rehabilitovať a rozmýšľať, ako ďalej. „Bol som rád, že ma všetci v klube podržali a nikto mi ani náznakom nevyčítal, že som nebol k dispozícii. Veď takéto veci sa nedajú vôbec ovplyvniť.“  Jihlava zimuje na jedenástej priečke a na jar by už Matúš chcel byť užitočný pre mužstvo, aby splatil aj dôveru, ktorú doňho vedenie Vysočiny i tréner vložili. Jihlavčania sa rozbiehali biedne, boli najprv na chvoste, ale po odchode trénera Radu a nástupe nového kouča Kučeru sa dostali vyššie. „Už máme zase iného trénera Klusáčka a verím, že v odvete to bude podstatne živšie z našej strany. Rád by som k tomu prispel i ja,“ poznamenal borec, ktorý väzby so zelenobielymi nepretrhol a stále je v kontakte s bývalými spoluhráčmi. „Niektoré zápasy som videl, akurát  v tom období, keď  to Tatranu nešlo, ale som rád, že neskôr sa už chlapci rozbehli a dostali sa do barážového územia. Dúfam, že na jar im to pôjde rovnako lepšie a zabojujú v nadstavbe.“ Inak, Marcin bol vlani aj krátky čas sprievodcom pre iného Prešovčana Liptáka, ktorý to tam tiež skúšal, no v šatni bol neustále s ďalším bývalým prešovským futbalistom Joslom. „Je to fajn, keď máte po boku niekoho, koho ste poznali predtým. Škoda, že prestúpil do Indie. Som mu vďačný za mnohé veci, ktoré pre mňa urobil a uviedol ma do problematiky v tomto klube. Inak, je tu výborná atmosféra, ľudia sú zapálení pre futbal a vedenie klubu chce postaviť aj nový štadión s vyššou kapacitou. Teraz máme kapacitu 4500 miest a na niektoré lákavé zápasy ako so Spartou alebo Plzňou bolo vypredané. Aj preto tak veľmi túžim zahrať si pravidelne pred skvelou diváckou kulisou a okrem toho nezabúdam ani na ambície v dvadsaťjednotke. Rád by som sa ešte pobil o reprezentačný dres v tejto kategórii,“ pripomenul svoje ďalšie futbalové chúťky Matúš Marcin.