Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

16. 06. 2015 o 17:14

Ani dvojgólové manko ich nezastrašilo

autor: Pito
1474x čítané



Aj záver ročníka potvrdil skutočnosť, že jedným zo skokanov jarnej časti štvrtoligovej súťaže v skupine Sever boli Ľubotice. Ba čo viac, zverenci trénera Mareka Procházku dokázali v ostatných dvoch vystúpeniach dohnať dvojgólové manko a nakoniec bodovať.

Proti Štrbe doma prehrávali  0:2, no potom strelili štyri góly. V Raslaviciach mocným finišom stačili  zase vyrovnať. Celok, ktorý na začiatku jarnej časti patril medzi ohrozených, sa vyšvihol pri konečnom účtovaní poriadne vysoko. „Myslím si, že našou silou bola výborná trénovanosť. Na tréningoch sa schádzala väčšina tímu a to bolo v zápasoch poznať.  Domnievam sa, že na rozdiel od niektorých iných súperov sme na tom boli naozaj dobre, nemali sme žiadne resty v tomto smere a preto sme si mohli trúfnuť na aktívny, otvorený a útočný futbal.  Rovnako nás nepoložili na kolená ani nepriaznivé skutočnosti, napríklad keď sme prehrávali,“ zamyslel sa nad dianím M. Procházka. Prezradil, že mal vo svojom strede dosť osobností, výrazných individualít, hráčov, ktorí sa dokázali uplatniť v osobných súbojoch, vedeli zvládnuť akciu jeden na jedného. Podľa neho neraz išlo len o to, aby prišiel gólový impulz a potom sa už kolektív rozbehol, nabral správny vietor do plachiet, istotu. „Viackrát po tom, čo sme skórovali, naša hra ožila, boli sme ešte viac úderní, zdravo agresívni, hladní po ďalších zásahoch a preto sme súperov miestami pritlačili.“ Okrem toho dostatočná kondícia bola veľmi dôležitá hlavne v závere ročníka, keď sa teplomer šplhal k tridsiatkam a zápasy sprevádzalo dusné a horúce počasie. „Nám to neprekážalo, napríklad v Dlhom Klčove sme domácich doslova ubehali a rovnaké to bolo i v niektorých ďalších stretnutiach. Podľa mňa sa nám vo fyzickej kondícii a behavosti vyrovnali len niektorí rivali, napríklad Pušovce a možno ešte Svit. Mimochodom, opýtal som sa hráčov aj po zápase proti Štrbe, či by si ešte trúfli na pár minút hry a odpovedali mi, že pokojne aj jeden polčas by ešte vydržali. To je len svedectvo toho, že chlapci boli dostatočne namakaní a tomu vďačíme za nemalý úlovok bodov na jar. Mimochodom, určite nám neprišiel koniec ročníka vhod, keby to bolo možné, ešte by sme radšej pokračovali v zápoleniach.“ Inak, veľkou prednosťou TJ Sokol Ľubotice bolo, že na súpiske figurovali hlavne mladíci vo veku okolo dvadsať rokov a tak nízky vekový priemer predurčoval aj herný štýl tímu. Pravda, aj v tomto mužstve sa vyskytli rôzne absencie a nie vždy boli všetci hráči poruke, ale predsa široký káder umožňoval alternovať posty. „Môžeme byť spokojní s tým, čo sme odviedli. Akurát len porážka v Kračúnovciach nás mrzela. Nechali sme aktivitu súperovi a doplatili sme na to. Pritom sme nemali nôž na krku, ale jednoducho nám to nevyšlo.“  Vo väčšine duelov bol však M. Procházka spokojný a hrdý na prístup, nasadenie a srdciarstvo. „Vedeli sme, že by bolo nepríjemné spadnúť do nebezpečného pásma a robili sme stále to, aby sme túto nežiaducu métu obišli. Za to patrí zverencom pochvala, lebo naozaj odvádzali statočnú, svedomitú prácu a futbal sa im za to patrične aj odvďačil. Oplatilo sa to robiť.“