Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

08. 11. 2015 o 14:35

U susedov je viac v kontakte s loptou

autor: Pito
1222x čítané



Návrat do známeho prostredia, ale v inom drese, je vždy pre futbalistu zaujímavý, nevšedný a niekedy aj emocionálne náročný. O tom by svoje vedel rozprávať aj Ľubomír Ivanko-Macej, ktorý sa v uplynulom druholigovom stretnutí predstavil ako hráč Bardejova na prešovskom trávniku Tatrana, kde do leta pôsobil.

 Prirodzene, pred divákmi, ktorí ho poznajú, sa chcel vytiahnuť a rovnako tak aj pred bývalými spoluhráčmi. Čiastočne mu to vyšlo, lebo strelil vedúci gól svojho celku, ale nakoniec odchádzal z hracej plochy i tak smutný, lebo Partizán v derby nepochodil.  „Bol to pre mňa čudný pocit, trošku som bol i nervózny. V Tatrane som pôsobil od malička, s niektorými chlapcami som prešiel viacerými tímami v zelenobielom drese, ale zápas bol celkom dobrý, len škoda, že sme nebodovali,“rozhovoril sa 22-ročný záložník. Podľa neho spočiatku domáci veľa toho neukázali a tak zákonite Bardejov sa ujal vedenia a mohol pridať i ďalšie góly, lebo mal prevahu.  „Škoda, že potom Dávid Leško perfektne umiestnil priamy kop. Vieme o tom, ako to kope a že v tejto sezóne mu to lieta presne ponad múr do brány. Lenže náš gólman napriek tomu na loptu nedočiahol. Po vyrovnávajúcom zásahu sme trošku odpadli a po zmene strán už Tatran mal viac loptu na kopačkách.“ Inak, Ľubo sa dostal aj do menších slovných potýčok s práve s Dávidom Leškom, bolo vidno, že nedávni spoluhráči si nič nedarovali. „Pramenilo to aj z menšej frustrácie, keď sme prehrávali. Po zápase sme si však podali ruky a povedali, že nič sa nedeje, to je futbal a to sú emócie. Nebolo to slovom nič osobné.“ Keď v lete Ivanko-Macej odišiel k susedom, nebolo to až také prekvapivé, lebo z kuchyne Prešovčanov sa dostali von informácie o tom, že nie je spokojný a medzi ním a trénerom to nebolo vždy priamočiare. Takže logicky prišla na rad zmena dresu. Koniec koncov v Bardejove už pred časom pôsobil pol roka vedno s Dzurikom a Benesom, ktorí tam zostali dlhšie. Takže bolo jasné, že sa znovu rozhodne pre tento klub a aj s odstupom času poznamenal, že to bol dobrý krok.  „Neľutujem tento krok. Dostávam sa viac do hry, dal som aj taký počet gólov, čo som v Tatrane nedal za štyri sezóny. Nehovorím, že to bola chyba kolektívu, ale teraz sa mi proste darí. Cítim dôveru od trénera  a vyhovuje mi aj viac štýl, aký forsíruje Partizán. Hráme viac po čiarach. V Prešove sa všetko orientovalo na Paľa Šafranka, na ktorého išli nakopávané lopty a niekedy to bola lotéria, či sa lopta dostala ku mne alebo k ďalším chlapcom. V Bardejove vieme, čo chceme hrať.„ Čo bol dôvod nespokojnosti v Tatrane? „Už to trvalo dlhší čas. Síce nehovorím, že som nezasahoval do diania, málo som bol však v kontakte s loptou a ja nie som súbojový hráč. Mne viac vyhovuje, keď dostanem loptu na nohu, do priestoru pri čiare a tam môžem uplatniť svoje danosti.“ Ľ. Ivanko.Macej má hosťovanie do zimy, v marci mu končí zmluva v materskom klube a potom sa uvidí, čo ďalej. Zatiaľ to vyzerá aj podľa jeho slov tak, že by ďalšie účinkovanie v bardejovských farbách nemuselo byť nereálne. „Som spokojný s mojím zástojom, hoci problémy sú všade, ale nemám rodinu a hrám futbal ako vysokoškolák pre radosť, takže financie sa dajú prehryznúť.“