Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

16. 03. 2016 o 17:32

Výber s poriadnym úrokom

autor: Pito
1374x čítané



Tatran Prešov je jeho srdcovka, ako sa sám neraz bol vyjadril. Avšak práve preto, keď nastupuje proti zelenobielym ako súper, snaží sa ísť ešte viac na doraz a vytiahnuť sa. Reč je o Matúšovi Pekárovi, útočníkovi Hanisky, ktorý naposledy odchádzal z ihriska v centre Šariša poriadne rozladený a skormútený. Nie div, veď jeho tím utrpel debakel 0:6, hoci do prestávky živil nádej na priaznivý výsledok.

Vyše dva metre vysoký hrotový hráč si tiež ani „nepípol“, lebo nedostal také lopty, ktoré by jeho naturelu vyhovovali. Nešli naňho centrované prihrávky a preto sa viac venoval pomoci obrane.„Nepamätám si, aby som hral niekedy v tíme, čo inkasoval za tak málo minút toľko veľa gólov. Ťažko sa to hodnotí, nemôžem nájsť priliehavé slová. Azda len to, že druhý polčas sme totálne nezvládli a hlavne po penalte sme sa rozsypali po doslova hlúpych chybách. Rozohrávame a dostaneme  gól, to sa zložito vysvetľuje. To, čo nás zdobilo do prestávky – kompaktnosť, dobré bránenie, to, že sme hrozili z brejkov – to všetko sa vytratilo v úvodnej štvrťhodine druhej časti zápasu. Môžeme byť nervózni, nadávať si, ale sami sme si na vine, lebo sme sa rozsypali. Nemyslím si, že to bolo o kondícii, skôr o našich kiksoch. Jedenástka bola nepochopiteľná, také čosi neurobí ani mladší žiak.  Predsa nemôžeme faulovať vo chvíli, keď sú k dispozícii ešte dvaja brániaci hráči. Preto sme sa rozpadli, ale úplne,“ podotkol sklamaný Matúš Pekár. Aj jeho škrelo, že v prvom polčase hostia nezužitkovali dve výborné možnosti na skórovanie. „Potom by to bolo celkom iné. Verím, že je to pre nás príučka, z ktorej sa poučíme a spadneme z oblakov.“ Hoci šanca nováčika druhej najvyššej súťaže na účasť v baráži ešte celkom neumrela, predsa sa poriadne vzdialila a zostáva skôr v podobe teórie. „Naše vyhliadky nemáme iba vo vlastných rukách. Môžeme dúfať, že urobíme nejaký zázrak so Zvolenom a Bardejovom, lepšie šance má istotne Lokomotíva Košice, ktorá disponuje aj najlepším žrebom.“ V jeseni Haniska nečakane porazila Prešov, no tentoraz sa už malý zázrak nekonal, žiadne repete nebolo, hoci do prestávky to vyzeralo ešte pre hostí sľubne. „Za druhý polčas by sme si baráž nezaslúžili, to veru nie.“ Na margo lanského výsledku tento borec konštatoval: „Už po zápase som povedal, že je to tak, ako keď človek vloží peniaze do banky a potom si ich vyberie spätne s veľkým úrokom.“ Bolo citeľné, že Matúša, ktorý je v Haniske tretiu sezónu,  debakel práve od Tatrana mrzel, veď každého na druhej strane barikády dobre pozná.„Cez prestávku som si v duchu hovoril, že môžeme prežiť nejaký pekný sen, ale napokon to bol hororový film.“ Podľa tohto borca rozdiel bol aj v tom, že Prešov hrá dlhší čas ťažké zápasy, kým Haniska sa s tým zžíva iba prvú sezónu.„Niektorí hráči, čo nemajú veľa toho za sebou, ešte nevedia reagovať správne na nepriaznivý stav. Videli ste sami, po penalte polovica mužstva dala hlavu dolu,“ naznačil problém M. Pekár, ktorý sa vždy teší, ak hrá v Prešove, lebo vie, že sa prídu naňho pozrieť ľudia, ktorých denno-denne stretáva. „Žijem v tomto meste a tak je každý zápas vždy sviatok. Či už vtedy, keď som za Tatran hral alebo aj teraz, keď som v akcii už ako protihráč.“ Pred časom koketoval s návratom do zelenobieleho dresu, ale potom z toho nič nebolo. Neoprášil si tak pekné časy prežité v tomto celku. Mrzelo ho, že neostal, keď sa mu otvárali dvere?  „Bolo to skôr z finančných dôvodov, mám už vek a dobrú prácu, ktorá sa dá teraz spojiť s futbalom. Keby som bol mladší, tú ponúkanú nižšiu sumu by som prijal, ale z toho by bolo naozaj ťažké vyžiť. Mohol to byť reštart kariéry, ale nechcel som riskovať, že možno po pol roku by sa to všetko zvrtlo.“