Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

03. 04. 2016 o 12:05

Nikto nevie, čo sa skrýva za dvoma tvárami

autor: Pito
1391x čítané



Po domácom neveľmi ráznom vykročení so Sabinovom prišlo hladkého víťazstvo v Pušovciach a tak sa zdalo, že Svidníčania sú v treťoligovej jari naladení na úspešnú nôtu. Lenže potom prišlo ešte výraznejšie potknutie sa pred vlastným publikom proti Plavnici a naposledy prehra v Lipanoch. Dve porážky po sebe môžu zanechať nepríjemné stopy na psychike hráčov ŠK Futura.

Samozrejme, kolektív  spod Dukly mienil naposledy na pôde favorita a ašpiranta na postup uhrať dobrý výsledok a chcel tak odčiniť predošlé rozpaky. „Po sklamaní, ktoré zavládlo po neúspechu s Plavničanmi, keď nikto nebol spokojný vrátane funkcionárov, ale i samotných hráčov, ktorí cítili, že to nebolo celkom ono, sme sa naladili tak, aby sme potvrdili našu kvalitu. Nevyšlo to, hoci aj tento zápas umocnil poznatok, že hra doma a vonku má celkom iné parametre,“ rozhovoril sa tréner Svidníka Ľubomír Horochonič. V jeseni  neregistroval diametrálne rozdiely medzi vystúpeniami u súperov a na vlastnom trávniku, takže aj preňho je to nový prvok, s ktorým sa prichodí popasovať. „V Lipanoch sme nemali čo stratiť. Vedeli sme, že súper je konsolidovaný, má vyspelých jednotlivcov, ktorí už majú čosi odohrané. Neboli sme pod žiadnym tlakom, nijaký imperatív nevládol ani hrozba pokút či ďalších sankcií nevisela vo vzduchu. Boli sme hostiteľom viac než vyrovnaným súperom a nemáme sa za čo hanbiť. Chlapci si zaslúžia tentoraz pochvalu a platí, že nedokážem pochopiť, ako sa môže zmeniť náš výkon z týždňa na týždeň. Možno je to  priveľká zodpovednosť pred fanúšikmi, ktorá zväzuje nohy a spôsobila i čiastočnú trému. Ani na ihrisko sa vyhovárať nemôžeme, hoci povrch nie je ideálny.“ Pred stretnutím si kolektív vydebatoval niektoré veci a nastúpil  s čistou hlavou i s odhodlaním ukázať lepší futbal než predtým doma. „V doterajších vystúpeniach u nás to bola úplná katastrofa, nevedeli sme si prihrať na pár metrov a nedostávali sme sa do šancí. Herná prevaha v držaní lopty síce bola, ale v koncovke to bolo jalové. Vonku naopak sme sa dokázali dostať do šancí. Tak to bolo v Pušovciach i na štadióne ŠK Odeva. Dokonca si trúfam povedať, že po zmene strán sme boli lepší, nebezpečnejší,  lenže nie efektívni.“ Lipany rozhodli o zisku bodov do prestávky zásluhou kanoniera L. Eliaša. Tréner Ľ. Horochonič si však neodpustil poznámku smerujúcu k situácii pred prvým zásahom. „Vývoj zápasu ovplyvnil rozhodca svojím verdiktom týkajúcim sa autového vhadzovanie, keď lopta sa dostala za postrannú čiaru vari tri-štyri metre od rohovej zástavky, no predsa domáci zahrávali rohový kop, po ktorom sme inkasovali. Hoci chybu urobil aj náš brankár, no nechcem ho nejako kritizovať.“ Hostia sa psychicky rozložili, podľahli emóciám a koncentrácia sa vyparila. Preto o pár minút po centri do šestnástky prišiel druhý zásah hlavou v podaní rovnakého strelca.„Chceli sme dať kontaktný gól, no nevyšlo nám to. Myslím si však, že keby sme skórovali aj za stavu 0:2, tak ešte viac potrápime súpera. Pritom tesne pred odchodom do šatne v prvom polčase po štandardke nám veľa nechýbalo ku gólu. Pokiaľ by to tam padlo, bolo by to zaujímavejšie.“ Hostia si cez polčasovú pauzu hovorili, že pokiaľ strelia nejaký gól, tak to domácimi otrasie. „Škoda, že nám finálna fáza nevyšla, hoci v poli to bolo naozaj dobré a chlapci predviedli veľmi dobrú hru.“ Koncovka stále Svidníčanov neposlúcha, v štyroch vystúpeniach dali len tri góly, keď v troch stretnutiach neskórovali ani raz.

Noví hráči (Tirer, Ľalík, Vinclér), ktorí prišli cez zimu, zapadli bez problémov, takže v nejakom „rozhasení“ pohody to neväzí.  „Povedal by som asi tak, že pokiaľ sa raz vrece roztrhne, potom by sa to malo začať sypať. Koniec koncov už sme zažili výsledkovú biedu, tak viem, o čom hovorím. Treba sa len niekde uchytiť aj nebodaj poťa gólom a potom sa istotne rozbehneme.“ Určite sa čaká na prebudenie L. Hricova. „ Lukáš si nastavil latku sám a dosť vysoko, v jeseni nás ťahal ako strelec. Zatiaľ mu to nejde, ale stále mu veríme a sme trpezliví,“ dodal Ľ. Horochonič, ktorý bol naposledy medzi náhradníkmi, lebo v mužstve je maródka a niektorí, čo sedeli na lavičke, boli tiež zranení a boli tam  iba do počtu. „Dúfal som, že nebudem musieť zaskakovať a hoci sa nám zranil Mikuličinskij, ktorého výborne nahradil Milan Pavelčák, na mňa rad – chvalabohu – neprišiel,“ riekol kouč Svidníka.