Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

19. 12. 2012 o 14:21

Oslávenec Vladimír Sivý zažil humensko-bystrické zlaté časy

autor: Marián Škuba
1926x čítané



Futbalovo už vyrastal pod Vihorlatom, najkrajšie riadky hráčskej kariéry začal písať pod Urpínom, dokončil ich na trávniku, kde sa stal futbalistom. Zažil historicky klubovo najkrajšie futbalové časy v Banskej Bystrici i Humennom. Vladimír Sivý - 11. decembra slávil jubileum - 50 rokov...

Na trávniku žiačik Jožka Teinera, ktorý mu vštepoval futbalovú lásku, v doraste ho už herne technicky i takticky "lámali" Alexej Mastiľák a Ján Pirič, či v humenských službách prešovský Peter Majer. Miesto si našiel v defenzíve, post šitý na mieru mu bol na kraji obrany, vypracoval sa však na futbalistu, ktorý mohol odohrať zápas aj v defenzívnej pozícii záložníka, či v strede obrany.
Humenskí dorastenci účinkovali na začiatku 80-tych rokov v prvej lige. Súpermi im boli zvučné kluby ako bratislavský Slovan, či Inter, Nitra, Trnava, Púchov... "Bola to kvalitná súťaž, najvyššia dorastenecká. Iné ako dnes bolo aj to, že sme doma hrali pred mužmi ako ich predzápasy, takže diváci si zvykli chodiť na futbal kvôli nám skôr. Pre nás, mladých chlapcov, to bola motivácia ako hrom, veď na národnú ligu áčka Chemlonu neraz prišla aj niekoľkotisícová návšteva a časť divákov sledovala už náš druhý polčas." Kostru vtedajšieho družstva tvorili Sivý, Jakica, Škrlík, J. Krivjančin, Varchola, Petko, Matta, Gajdoš, Rusnák, Ruják, Š. Čirák,...
vlado sivý chemlonV zimnej príprave 1981/82 sa niekoľkí mladíci pripojili k áčku, ktoré vtedy viedol tréner Šimončič. V kádri boli mená ako Dzurov, Roman, Mycio, Čerhyt, Pituk, Szczygiel, Petrovaj, či Murinčák. Dnes všetko pojmy humenského futbalu, vtedy opory mužstva. "V jarnej časti som ešte mohol hrávať za dorast, ale tréner Šimončič si ma vybral a dával mi šancu v áčku. Isto, bol som spočiatku ako mladý holub 'vyplašený', lebo prvá národná liga mužov bola o inom, ako dorast, ale starší hráči mi pomáhali. Na trávniku som bol v defenzíve na pravej strane, Pali Roman a Čerhyt stopérska dvojica, vľavo Eči Pituk. Všetko skúsení futbalisti, zabudnúť nesmiem na brankára Jožka Dzurova. Ich rady počas zápasu boli pre mňa viac ako cenné. Povinnosti "mladých" som si však aj ja počas tréningov plnil. Presadiť sa v áčku nám pomohlo aj to, že v základnej zostave musel hrať aspoň jeden futbalista do 20 rokov. Chemlon Humenné s tým problém nemal, s Paľom Diňom sme hrávali dvaja, iné kluby Chemlonu túto 'vymoženosť' počtu mladých závideli." TJ Chemlon Humenné obsadil vtedy v tabuľke 10. miesto, výnimočný úspech však mohol dosiahnuť v Slovenskom pohári. Cez kluby federálnej ligy - Prešov (3:0) a Lok. Košice (1:3 a 4:0) sa dostal do semifinále. Na Slovane prehral 0:1, humenská odveta pred divácky napráskaným štadiónom však bola viac ako búrlivá.
Na rad prišla základná vojenská služba. Isto vtedy ani vo sne netušil, že z povinných dvoch rokov mimo domova sa stane dobrovoľných desať. Všetci talentovaní futbalisti sa po prvýkrát do (vtedy ešte) hnedej rovnošaty obliekli v českom Tábore, kde prebehol výber. Vladimíra Sivého si vybrala banskobystrická Dukla. "Vtedy tam hrali v obrane veľmi kvalitní hráči, spomeniem mená ako Kocian, Oboril, Kinier, Krupčík, Fieber, takže ja som najskôr narukoval do Serede, kde mala Banská Bystrica svoje béčko. Sereď od Trnavy nie je ďaleko, áčko Dukly vtedy trénoval Adamec, ktorý tak chodieval bystrickú rezervu sledovať. Po polroku si ma stiahol k sebe, od zimy som už trénoval na bystrických Štiavničkách, hneď v jarnej časti som získal aj miesto v základnej zostave áčka. Snažil som sa byť v tréningu vždy poctivý, stopercentný, aj futbalovo sa správať tak, ako som bol od mala vychovaný. Asi sa to trénerom páčilo, lebo tak Šimončič v Humennom, ako aj Adamec v Banskej Bystrici mi dali ako mladému futbalistovi šancu." Vojenský klub spod Urpína prežíval v 80-tych rokoch minulého storočia zlaté časy, dodnes sú vrcholom, ktorý v klube zažili. Niekoľko sezón boli práve bystrickí vojaci najlepším slovenským mužstvom v rámci československej ligy. Vo federálnej lige 3. miesto im zaručilo účasť v pohári UEFA, kde im žreb prisúdil Borusiu Mönchengladbach (doma 2:3, vonku 1:4).
Bystrickým futbalovým vojakom však nebol z regiónu spod Vihorlatu sám. Spoluhráčom mu bol Pavol Diňa, či Jožko Valkučák, ktorého humenská budúcnosť (futbalová i životná ešte iba čakala). "Východniarov v mužstve bolo veľmi veľa, mali sme nad zvyškom Slovenska jasnú prevahu. V lete došiel do mužstva Pali Diňa, ja o pol roka neskôr v zime, o tri roky pribudol Jožko Valkučák. Tuším rok alebo dva sme boli v mužstve všetci traja, Pali potom odišiel do Dunajskej Stredy, ostal som s "Valkym", pribudol napríklad v Humennom tiež známy Vlado Gombár."
Humenská trojica Diňa, Valkučák, Sivý sa však Pod Urpínom nezapísala do histórie klubu iba svojimi výkomni - aj gólmi. Práve Pavol Diňa, Jožko Valkučák a Vlado Sivý totiž ako bystrickí futbalisti získali "Krištáľovú kopačku" za gól mesiaca. "Z nás troch východniarov sa ako prvému zadarilo mne. V októbri 1985 v domácom zápase proti Bohemiansu Praha som sa odhodlal k strele z 25 - 30 metrov a lopta skončila v šibenici brankára Švengra. Vtedy som v ankete porazil aj Vízka z Dukly Praha asi o dvesto hlasov. Paľo Diňa získal "kopačku" za gól na ihrisku "Bohemky" tiež brankárovi Švengrovi a Jožko Valkučák sa k nám pridal gólom v domácom zápase. Vtedy nás v Bystrici volali "Traja králi z východu". Sezóna šla jedna za druhou, napokon ich bolo bystrických okrúhlych desať. "Dovtedy to boli najkrajšie roky môjho života, tréneri Adamec, či Dragúň sú mi dodnes priateľmi. Za trénera Jarábka som bol dva roky kapitánom mužstva, boli to pekné časy."
v.sivý finále pohára radosťVladove kroky smerovali na východ, domov, do FC Chemlon Humenné, ktorý sezónou 1993/94 začínal účinkovanie v spoločnosti slovenských najlepších mužstiev. Prvé dve sezóny bojoval humenský klub o záchranu, úspešne. Tretí súťažný ročník (1995/96) medzi elitou sa však zapísal do histórie humenského futbalu zlatými písmenami. A Vlado Sivý bol pri tom. Spolu s ním napr. aj Buček - Dzúrik, Valkučák, Súkenník, Tomovčík, Ljubarskij, Hanc, J. Sovič, Prusák, Kiss, M. Krivjančin, Boljat, Stachura, Mati... "Dal sa dokopy káder starších i mladých, vytvorila sa veľmi dobrá partia, ktorá mala spoločný cieľ - dosiahnuť úspech. Bol to káder, ktorý mal vo svojich radoch veľa víťazných typov, čo sa už dnes len tak nevidí. Kolá Slovenského pohára sme zvládali bez problémov, došlo až na finále s Trnavou. Možno nám psychicky pomohlo aj to, že pár dní pred finále sme hrali v Trnave 0:0, rozbili nám tam autobus, došlo na roztržky, Ján Gabriel pykal dištancom, hrať nemohol. Naopak ,my sme sa vyhecovali, v šatni vranovského štadióna sme začali pred zápasom trieskať, kričať, búchať. Na hráčoch ako Šimon, Fišan, či Karhan bolo vidieť, že sú bledí, my sme mali na svojej strane aj celý vranovský štadión. A tak museli Trnavčania objednanú recepciu na Zemplínskej šírave zrušiť." Chemlon vyhral v pamätnom finále 2:1, defenzívu pred brankárom Bučekom tvorili Sivý, Boljat, Dzúrik a Hanc. Po bystrickom pohári UEFA, či Intertoto cupe došiel na rad humenský PVP. V predkole albánska Flamurtari Vlora (doma 1:0, vonku 2:0), v 1. kole grécky AEK Atény (vonku 0:1, doma 1:2).  Po štyroch rokoch humenské účinkovanie pre Vlada Sivého skončilo. V rámci neho na pol roka okúsil Sninu, od r. 1997 hral vo Vranove, Michalovciach, popri futbalovej kariére sa stále viac dostávala do jeho popredia trénerská anabáza. Objavili sa totiž zranenia, väzy oboch kolien dostali na operačnom stole plastické náhrady, sú spevnené skrutkami...

V drese FC Chemlon Humenné odohral Vladimír Sivý spolu 76 majstrovských stretnutí, strelil 4 góly, všetky pred humenskými divákmi (Bardejov 5:2, Nitra 2:2, Prešov 4:1, Lok. Košice 2:0). Jeho hráčska ligová púť (B. Bystrica, Humenné) sa ukončila na čísle 298 zápasov.