Šesťdesiatnikovi Lipnickému rýchlo otvorili ligové vrátka
autor: Eugen Magda1949x čítané
Futbalista z Nižnej Myšle, kde má stále trvalé bydlisko, debutoval v košických farbách v bezgólovom zápase proti Baníku Ostrava. V nasledujúcom doma nehral, ale na pražskom Bohemianse, kde strojári prehrali 2:5, dal oba góly svojho mužstva, čo mu definitívne otvorilo brány do komnaty vrcholného futbalu.
Aj v ďalšom stretnutí proti Nitre, v ktorom sa po prvý raz predstavil pred domácim publikom, sa pod víťazstvo 5:1 opäť podpísal dvoma gólmi. Spomíname ich zámerne, pretože štatistici mu za jarnú sezónu uvádzajú iba štyri góly, ale on rozvlnil sieť aj na Slavii a v domácej remíze 3:3 s Teplicami, takže úspešný poltucet na úvod nebol veru na zahodenie. Laco prežil v drese strojárov s nápisom VSS, alebo ZŤS, pochopiteľne, bez zápasov v nižšej súťaži šesť ligových sezón. V historickej tabuľke klubu sa zo 122 hráčov umiestnil so 156 zápasmi na 11. mieste, pričom v ročníku 1S977/78 pomohol v II. lige pod taktovkou Michala Vičana vybojovať mužstvu postup medzi elitu. Všimli sme si, že v dvoch ročníkoch odohral všetkých 30 zápasov, v jednom 28 a vo dvoch po 27 stretnutí, čo samo o sebe hovorí, že pri VSS bol tento hráč mimoriadne potrebný a osožný.
Laco neušiel pozornosti ani kormidelníkom juniorskej čs. reprezentácie do 23 rokov, za ktorú v roku 1975 nastúpil dvakrát. V maďarskom meste Leninváros zdolala 14. októbra rovesníkov Maďarska 3:0 gólmi P. Fecka, Štambachera a Kroupu, pričom v našej zostave bol aj Ján Kozák a potom hral v Trnave proti Anglicku 1:1.
Okrem 14 gólov, ktoré tento výborný futbalista strelil, vyhral Lipnický v roku 1980 so ZŤS Košice Slovenský pohár, ale horšie dopadla Košičanom obhajoba, lebo Banská Bystrica čo pred rokom stratila, po výsledkoch 1:1 a 1:0 sa tešili z pohára. Neúspešná pohárová obhajoba trofeje ho zďaleka nemrzela tak, ako zostup z I. ligy, do ktorej sa strojári už nikdy nevrátili. Z VŠA, ktorý bol sídlom strojárov už piaty rok, však neodišiel. Ešte tri roky obliekal ich dres v I. SNL, ale prvoligová scéna ostávala stále vzdialená. Tri krížiky už mal preč, nuž rozhodol sa skončiť aktívne s veľkým futbalom.
Sympatický a často sa usmievajúci Laco, ktorý si zastal miesto takmer na každom poste, bol jednou z posledných významných postáv žlto-modrých ešte z éry VSS. Vedel s loptou všeličo, a tak dobre, že nedá doslova zbohom futbalu, ale v role trénera odovzdáva svoje bohaté skúsenosti. Úspešne pracoval s mlaďou 1. FC Košice, trénoval aj béčko tigrov, seniorov Rožňavy, piplal sa s výbermi mlade východoslovenského regiónu, kus úspešnej roboty odviedol tiež v Ďurkove a v Nižnej Myšli. V roku 2005 sa objavil medzi mlaďou FC Steel Trans Ličartovce a po jeho zlúčení s MFK zostal v košickom klube. Jeho posledným pôsobiskom sú štvrtoligové Vysoké Tatry.
V Lacovom prípade je však zaujímavé aj to, že futbalu vychoval troch synov – Patrika, Dávida a Ivana, ktorí majú skúsenosti z rakúskych i našich ihrísk. Ako vidieť, človek nikdy nevie, kam zláka futbalová vandrovka. A potom, že lopta nie je veľkým a príťažlivým magnetom... Laco si môže tieto slová zdupľovať dnes, 30. mája, keď sa v plnom zdraví dožíva šesťdesiatky. Nechce sa nám veru ani veriť. Takže veľa ďalšieho zdravia, ktoré futbal ešte upevní!