Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

08. 07. 2013 o 10:21

Aj ukážkové bomby oslavou Diňovej päťdesiatky

autor: Eugen Magda
1977x čítané



V rodine Diňovcov mala futbalová lopta dôstojné miesto, bola pomaly ako ďalší člen rodiny. Otec i brat vykročili po brankárskych chodníčkoch, Paľo, o ktorom bude teraz reč, zasa veľmi rád strieľal góly – a mal z nich veľkú radosť. Ako Laco Pavlovič... Preto je akoby šité na mieru, že prešovský Cár bol v rebríčku kanonierov druhý a Diňa tretí, akoby mu chcel dýchať na plecia. To však nebolo ľahké, o čom sa sám presvedčil.

 

Kým sa stal Paľo kráľom strelcom, stovkárom a tretím najúspešnejším kanonierom na Slovensku, musel vynaložiť veľa úsilia. On sa však nikdy nesťažoval, lebo hra ho veľmi lákala, a tak vedel, že pre ňu treba dosť vytrpieť, aby na vrátka zaklopali úspechy.

Možno, mnohí by v šľapajách Diňu nedokázali šliapať nikdy. Najmä po tom, keď narukoval na vojenčinu pod banskobystrický Urpín. Hoci v Dukle ho čakali a úsilie v tréningu mu nikdy nechýbalo, nie a nie vybehnúť na ligový trávnik. Tréner Jozef Adamec mu však chladnokrvne povedal, že nech ešte vydrží, že šancu určite dostane. A prišla v zápase s Adamcovou Trnavou. V tom zápase dal brankárovi Vlastimilovi Opálkovi dva góly a príkladne mu vymietol aj šibenicu.

Čo dal Paľovi do streleckého vienka extra kanonier a tréner Jozef Adamec?

„Určite najviac zo všetkých trénerov,“ zdôrazňuje Paľo aj po rokoch. „Predovšetkým ma zaúčal do veľkého futbalového umenia, a hoci zo začiatku mi veľa šanci nedával, musím mu aj dnes poďakovať za všetko to, čo ma naučil. Možno nebyť jeho, veľký futbal by som ani nehrával!“

Z vrcholnej scény odišiel bez fanfár, či jedného ďakovného slova. Neranilo to vtedy jeho srdce? Predsa Mars superligu dohral v Humennom, kde s veľkým futbalom začínal.

„Vtedy som si to ani neuvedomoval, aj keď som odchádzal do treťoligových Michaloviec. Všetko sa rýchlo zomlelo, ani nebolo veľa času na rozlúčku. Dnes sa už ani nedá robiť, hoci v Humennom mám veľa priateľov a známych.“

Nie každý futbalista dokáže tak úspešne napínať siete, ako to vedel on. Čo okrem talentu robil, aby sa z neho stal jeden z najúspešnejších kanonierov vo futbalovej histórii Slovenska?

„Myslím si, že hlavne to, že som sa streľbe venoval veľa. Žiaľ, u mládeže, ani seniorov nevidím veľa takých, aby po tréningu ešte pilovali formu a koncovku. Neviem, či sa človek má strelcom narodiť, ale i tak musí streľbu trochu trénovať, lebo len tadiaľ vedie cesta ku gólom.“

A na ich nedostatok sa on sťažovať nemôže dodnes. Veď v 375 ligových zápasoch nastrieľal 131 gólov, desiatky ich dal aj v nižších súťažiach, vystrieľal si nimi vysoké pocty, ktoré ho posadili vysoko. Strieľal odvážne zo všetkých streleckých pozícii, zblízka i z väčších vzdialenosti, akoby sa zbratal s koncovkou. Preto aj v nižších súťažiach napínal siete prakticky do päťdesiatky...

Svoje abrahámoviny oslávi vo štvrtok 11. júla doma v Snine. Miestny štadión pozná veľmi dôverne. Tam totiž otvoril vrátka do veľkého futbalu. Nik ich pred ním nepribuchol, lebo Paľo je dobráčisko od kosti, ale predovšetkým futbalista s veľkými morálnymi hodnotami a výborným hráčom. Ozaj, príkladná osoba, ktorá žiarila na zelených trávnikoch po všetkých stránkach. Nuž, aj tam zrejme zaznejú sviatočné ovácie, veď Paľo je aj dnes ozdoba tejto hry, a o góloch ani nehovoriac, veď strelec takéhoto formátu bol široko-ďaleko v okolí iba on.