Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

19. 07. 2013 o 12:38

Orkucianský futbal v znamení nástupu novej generácie

autor: Daniel Dedina
2890x čítané



V uplynulej sezóne 2012/13 sa v drese MFK Slovan Sabinov predstavili až štyria hráči majúce trvalé bydlisko v Orkucanoch. Nadviazali tak na tradíciu mnohých svojich predchodcov a potvrdili, že sa tu stále rodia dobrí futbalisti.

Orkucany sú v súčasnosti miestnou časťou mesta Sabinov, do roku 1986 boli samostatnou obcou. V súčasnosti tu žije 790 obyvateľov. Napriek tomu, že do dnešného dňa nedisponujú futbalovým ihriskom tradičných rozmerov na „veľký“ futbal, vychovali už nejedného šikovného futbalistu. Prakticky každá éra sabinovského futbalu je spätá aj s hráčmi či funkcionármi z tejto miestnej časti, inak si to už asi ani nejde predstaviť.

Neberúc do úvahy hráčov majúcich tu „len“ korene, ale čistokrvných Orkucancov, v uplynulej sezóne sa v seniorskom tíme MFK Slovan Sabinov predstavilo rovné kvarteto. Ide o štvorlístok Martin DEDINA (ročník nar. 1992), Peter DEDINA (1993), Patrik KOLPÁK (1993) a Ľuboslav KOLPÁK (1992). To, že sú to dve bratské dvojice, rovesníci a kamaráti odmalička len pridáva na zaujímavosti. Bratské gény nejde zaprieť ani pri rozostavení na hracej ploche, kým obaja Dedinoví sú obrancovia (Martin v súčasnosti krajný bek, Peter stopér), Kolpákoví zas stredopoliari alternujúci v rôznych variáciách. Všetkých štyroch chlapcov sme medzi sezónami vyspovedali a napriek tomu, že sa ich futbalové cesty vplyvom rôznych okolností (dočasne) rozchádzajú, nezapreli v sebe kamarátskeho ducha. Aj vďaka tomu sa rozhovor niesol v príjemnom a odľahčenom duchu.

 

 

 

 

 

 

 

               

 

 

 

 

                  Martin Dedina (vpravo dole v modrom)                                                                                                                                                         Peter Dedina (vpravo v červenom)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                        Patrik Kolpák (v strede)                                                                                                                                                                               Ľuboslav Kolpák (otočený tvárou)

 

Martin: Páčia sa mi hráči, ktorí dávajú hre myšlienku. Takí, ktorí hrajú s prehľadom a s rozumom. Nemám vyslovene jedného hráča, ktorý by bol môj vzor.

Peter: Lampard. Je to výborný futbalista, páči sa mi na ňom najmä to, že napriek sláve a všetkému, čo dosiahol, sa stále drží pri zemi a do každého zápasu dáva maximum.

Patrik: Steven Gerrard.

Ľubo: Nemám len jeden vzor, je ich viacero. Každý hráč vyniká v niečom inom, preto ťažko vybrať jedného konkrétneho. Keď som bol mladší, páčil sa mi Alessandro Del Piero.

Martin: Zápas s Bardejovskou Novou Vsou v jarnej časti, lebo sme v ňom zdolali na domácej pôde lídra tabuľky 2:0. V doraste bolo tiež niekoľko zápasov, v ktorých sme doma zobrali body prvému družstvu tabuľky, spomeniem napr. zápasy proti Lipanom či Lokomotíve.

Peter: Bolo to ešte v čase, keď sme hrávali za starších žiakov. V zápase proti „béčku“ Tatrana Prešov sme nemali dostatok hráčov, preto za nás nastúpil aj tretí, najmladší brat. Len škoda, že sme ten zápas prehrali (smiech)... 

Patrik: Každý zápas je iný a ku každému sa viaže iné spomienka. Nepamätám si však žiaden výnimočný zápas, ktorý by mi natrvalo utkvel v pamäti.

Ľubo: Je ním nezabudnuteľné finále Ligy majstrov zo sezóny 2004/05 AC Miláno – Liverpool a víťazstvo anglického tímu po penaltovom rozstrele. Bolo to najlepšie finále, aké som kedy videl, a zároveň najlepšia ukážka toho, o čom je futbal. Že sa netreba dopredu vzdávať za žiadneho stavu, naopak je potrebné hrať až do záverečného hvizdu.

Martin: Po rozpačitej jeseni prišla solídna jar, v ktorej sme doma veľa bodov nestrácali, ale z ich z ihrísk súperov sme ich veľa nepriviezli. Je však otázne, či je pre také mesto ako Sabinov dostačujúce skončiť v tejto súťaži v spodnej časti tabuľky.

Peter: Ja som sa aktívne podieľal len na prvej polovice súťaže, aj to nie na celej. Vstup sa nám vydaril, potom však nastala herná aj výsledková kríza. V tom období som musel družstvo opustiť, zvyšný priebeh súťaže som sledoval na internete. Bol som v pravidelnom kontakte s bratom, s ktorým sme komunikovali cez skype.

Patrik: So svojimi výkonmi som nebol spokojný. Nedarilo sa nám ani ako družstvu, čo jasne odzrkadľuje aj konečné tabuľkové postavenie.

Ľubo: Z môjho pohľadu to bola, žiaľ, ďalšia podpriemerná sezóna, v ktorej sme nič svetoborné nepredviedli. Jediné pozitívum môžeme snáď vidieť len v tom, že sme sa dokázali udržať nad zostupovou priepasťou.  

Martin: O prednostiach neviem a rezervy sú všetko ostatné (smiech)...

Peter: Prednosti? Možno prehľad v hre a pozičná hra, ktorá nás oboch - rátajúc aj spomínaného mladšieho brata vlastne všetkých troch - dostala s rôznymi obmenami do pozície stopérov. Najväčšie svoje rezervy vidím zatiaľ v hre ľavou nohou a štarte na loptu.

Patrik: K prednostiam by som zaradil streľbu zo stredných či väčších vzdialeností a priestorové prihrávky, resp. pasy za obranu súpera. Popracovať potrebujem predovšetkým na dynamike pohybu, rezervy mám v šprinte.

Ľubo: Vyzdvihol by som bojovnosť a technickú zdatnosť, zlepšiť potrebujem kondičnú a hernú stránku. 

Martin: Kondične bol na tom poväčšine dobre, v mládežníckych kategóriách dokázal hrať na väčšine defenzívnych pozícií. Rezervy má, ťažko mi je vybrať vyslovene najväčšiu, keďže som ho už dlhšie nevidel hrať. Určite by som však nejakú našiel (úsmev)...

Peter: Spomínaná pozičná hra, zodpovedný prístup k tréningom a zápasom. Slabiny? Asi hlavičkovanie a tiež štart na loptu.

Patrik: K bratovým prednostiam by som zaradil vedenie lopty v rýchlosti a dobrú strelu. Slabinu vidím v hlavičkovaní.

Ľubo: Najväčšie prednosti môjho brata sú strela a rozohrávka. Keďže spolu hrávame už od detstva, presne vieme ako ten druhý na ihrisku zmýšľa a takmer vždy vieme, čo sa ten druhý chystá spraviť, či už s loptou alebo bez nej. V čom sa potrebuje zlepšiť, to je kondičná pripravenosť. A niekedy trocha pridlho drží loptu (úsmev) ...

Martin: Konkurencia je medzi nami hlavne v tabuľke strelcov, keďže odkedy hráme futbal on dal dva góly a ja štyri, haha...

Peter: O konkurencii ako takej by som určite nehovoril. Niekedy sa podpichujeme, čo je myslím prirodzené, ale v zápasoch ťaháme za jeden povraz.

Patrik: Myslím, že oboje. Panuje medzi nami aj zdravá konkurencia, ale predovšetkým si navzájom fandíme.

Ľubo: Noo... Nazval by som to zdravá bratská rivalita... Aj keď občas do seba zapárame, dokážeme v prvom rade jeden druhého podporiť.

Martin: Nie, spoluhráči nás v tomto veľmi nepodpichujú. Na tréningu sme sa s bratom občas pochytili, no v zápase sme si to urovnali tým, že sme občas vyžehlili nejakú tú chybičku toho druhého. A to platí aj o ostatných hráčoch z Orkucian. Držíme spolu. 

Peter: Áno, poznáme sa už od škôlky a sme dobrí kamaráti aj mimo futbalu. Avšak celé družstvo tvoria prevažne mladí hráči, takže partia je celkovo dobrá.

Patrik: Nie, nie, všetko je v poriadku, nikto do nás nezapára. Čo sa týka nás štyroch, myslím, že Orkucanci vždy držali pohromade. Verím, že tomu tak bude i naďalej.

Ľubo: Myslím si, že áno, držia. Občas sa vyskytnú také podpichovačky, ale všetko je, samozrejme, v rámci srandy.

Martin: Ťažká otázka. Každý z nás vyniká v niečom inom a je najlepší na tom svojom poste.

Peter: Ťažko povedať. Maťo sa už stabilne usadil v základnej zostave a svoju robotu na ihrisku vždy odviedol k spokojnosti. Paťo a Ľubo nenastupovali až tak pravidelne, ale zas na druhej strane dokázali hru oživiť a presadiť sa aj gólovo.

Patrik: Nedá sa jednoznačne povedať, kto je najlepší, lebo každý má iné prednosti a vyniká v niečom inom.

Ľubo: (úsmev) Tých futbalistov nás tu nie je až tak veľa. Ako už bolo povedané, každý je najlepší v niečom inom, takže na túto otázku asi neexistuje jednoznačná odpoveď.

Martin: Hrať tretiu najvyššiu súťaž v Sabinove je zaujímavá predstava, ktorá ma láka. Na to bude potrebné neustále na sebe pracovať a naďalej sa zlepšovať.

Peter: Odkedy som odišiel do Prahy za študijnými povinnosťami, tak som nehral nikde, pretože momentálne je u mňa na prvom mieste škola. Tá mi zaberá všetok voľný čas. Možno po úspešnom zvládnutí prvých dvoch - troch ročníkov budem pokračovať v kariére tam. Futbal mám stále veľmi rád. Uvidíme, čo čas prinesie.

Patrik: Mojím cieľom je, aby som sa dokázal futbalom uživiť.

Ľubo: Chcel by som, tak ako asi každý, hrávať futbal aktívne, pokiaľ to bude možné, čo najdlhšie a na čo najvyššej úrovni. Uvažoval by som však aj nad ponukou z menšieho klubu, ak by tam boli vytvorené kvalitné podmienky a črtala by sa mi zároveň dobrá práca. 

Martin: Ostávam v Sabinove, či budem aj hrať, to sa uvidí (úsmev) ... Ambície tímu budú, dúfam, vysoké.

Peter: V mojom prípade je situácia jasná, odpovedal som na ňu už v predchádzajúcej otázke. Prioritou je v tejto chvíli škola, ale k futbalu by som sa postupom času rád vrátil.

Patrik: Vyzerá to tak, že nikde, lebo cestujem za prácou do zahraničia.

Ľubo: Momentálne ešte neviem, kde budem hrávať. Verím, že moja budúcnosť sa čoskoro vyrieši.

 

Sezóna 2012/13 rečou čísel: