Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

27. 10. 2013 o 09:32

Elegán Felszeghy bol ozdobou nášho futbalu

autor: Eugen Magda
1653x čítané



Bol rýdzim odchovancom košického futbalu. Začínal v mladšom doraste Dynama ČSD, ktorý doviedol tréner Ladislav Palečko k titulu čs. majstra v roku 1951. Za starších dorastencov však už hral Alexander Felszeghy (nar. 28. 10. 1933 v Košiciach) vo VSS, kde sa v nasledujúcej sezóne radoval z rovnakého triumfu pod taktovkou Jozefa Leška spolu s Czeszciczkým, Pintérom, Kánássym, Ladislavom Kozákom, Lénartom, Schwarzom a ďalšími. Bol výborným obrancom i stredopoliarom, a tak nečudo, že mu tréneri otvorili ako ligové, tak aj reprezentačné vrátka. Jednoducho – vyšvihol sa na takého futbalistu, ktorého by bral každý tréner, či funkcionár, do svojho tímu.

V roku 1954 Felszeghy s prezývkou Gidžu prvý raz okúsil chuť ligového chlebíka v pražskom vojenskom klube Tankista, lebo strojári v tom čase ešte medzi elitou nehrali. Krst na vrcholnej scéne absolvoval v kádri s brankárom Stachom, Šimanským, Steinerom, Kadrabom či ďalším Košičanom Jánom Gajdošom. V hlavnom meste bol na očiach reprezentačných trénerov, takže sa dostal aj do vysnívaného áčka. Na jediný zápas však nemal najlepšie spomienky, lebo ČSR prehrala 13. novembra 1955 na štadióne Vasila Levského v Sofii s Bulharskom 0:3, keď nastúpil v mužstve Antonína Rýgra ako jediný Slovák na ihrisko. V päťdesiatom šiestom odohral prvý ligový zápas v rodnom meste. S premiérou v Spartaku VSS mohol byť s premiérou spokojný, lebo kolektív remizoval s Duklou Praha 2:2. A kto sa na cennej remíze podieľal? Bobok – Czeszciczky, Felszeghy, Labodič, Samuelčík, Skyva, Kánássy, Gajdoš, Polgár, Buberník, Schwarz. Lenže, ako mužstvo sľubne začalo, tak nakoniec dopadlo zle-nedobre a zostúpilo.

Šaňo obliekal dres reprezentačného B mužstva a mal šancu dostať sa znovu aj do „áčka“. V II. lige to však nešlo, preto ohlásil prestup do susedného Prešova. Ešte počas pôsobenia v Košiciach nastúpil dvakrát za béčko. V Karl-Marx-Stadte sa v roku 1956 tešil z víťazstva 1:0 nad NDR v zostave spolu s Kvašňákom, ale o necelý mesiac už takúto radosť neprežíval, pretože naši podľahli Maďarom 1:3. Po odchode z Košíc hral ešte v roku 1957 v Rostocku, lenže 16. júna ČSR podľahla NDR 1:3. Okrem týchto štartov si pripísal na konto aj päť zápasov v tíme levíčat, jeden dokonca 30. mája 1957 v Bratislave proti Anglicku (0:2), takže z tohto duelu spomeňme aspoň zostavu: Rufus (Hasoň) – Kofent, Čadek, Felszeghy – A. Urban, Kvašňák – K. Gajdoš, M. Dvořák, Cimra, J. Obert (Švec), Dolinský. To spolu so siedmimi stretnutiami za juniorský tím mu vynieslo dovedna 16 reprezentačných štartov, čo v tých rokoch nebolo na zahodenie. V zeleno-bielom drese Tatrana Prešov hral tri ligové ročníky, po ktorých sa vrátil do Košíc a v ročníku 1962/63 pomohol VSS vybojovať postup do I. ligy.

V ďalších troch sezónach hral v drese strojárov a v šesťdesiatom šiestom po jarnej sezóne skončil ako vyše 32-ročný s aktívnou činnosťou. Naposledy nastúpil v žlto-modrých farbách v jesennom 11. kole v roku 1965 proti Spartaku Brno, ktorý VSS zdolali 3:1, keď jej zadné rady tvorili Švajlen – Piršč, Š. Tóth, Felszeghy, Desiatnik, Pavlík. Počas 14-ročnej kariéry medzi seniormi zohral v Košiciach za päť sezón 58 ligových zápasov. Ak k nim prirátame prešovské, kde nastupoval viac-menej pravidelne v základnej zostave a štarty počas vojenčiny, zdobí ho vyše 150 prvoligových štartov, čo pri skutočnosti, že v tých rokoch nebolo toľko ligových zápasov ako v súčasnosti, nie je málo. Po skončení aktívnej činnosti trénoval na viacerých miestach. Pripravoval Drienovec, juniorov VSS Košice, Ružomberok, Spiš. Novú Ves, Kr. Chlmec, Michalovce a VSS Košice, lebo všade vedel odovzdať niečo zo svojho umenia. Ešte v júni 1992 nastúpil za internacionálov východu proti strieborným hráčom z MS´62 v Chile v Čermeli. Mnohí ho mohli obdivovať. Vari naposledy, lebo 20. decembra 1994 prišla smutná zvesť, že elegán Felszeghy navždy opustil košickú futbalovú rodinu. Keby žil, 28. októbra by mal jeden z najlepších čs. obrancov 80 rokov.