Zase ratovali bod v hodine dvanástej

autor: Pito
1353x čítané

Boli radi, že uratovali aspoň bod. Treťoligistom Lipian sa to podarilo v hodine dvanástej proti Martinu naposledy v domácom prostredí, lebo to už vyzeralo na tretiu porážku v rade. Zdá sa, že celok z Turca je v tomto ročníku pre hráčov ŠK Odeva asi tak trochu prekliatím, veď v jeseni vo vzájomnom stretnutí na strednom Slovensku domáci uštedrili východniarom debakel 8:1. Na druhej strane sa potvrdilo, že zverenci trénera Emila Jacka vedia v závere za nepriaznivého stavu súpera niekedy priklincovať.

Veď na jar už aj proti Trebišovu v posledných sekundách vyrovnali na 1:1. “Ťažšie sa nám hrá proti deštrukčným súperom, zvlášť doma, kde musíme tvoriť, hľadať spôsob na prekonanie pevnej defenzívy hostí. Pokiaľ je hra otvorená a hostia prídu k nám hrať otvorenú partiu, snažia sa aj o útočenie, tak potom je to iné,“ konštatoval kapitán tímu Ivan Pončák. Spomenul aj príklad výborného výkonu proti Dolnému Kubínu, keď obe mužstvá mysleli na to, ako niečo vytvoriť, nie iba prekaziť zámer druhému. Tak či tak platí, že Lipanom sa nedarí odpútať od nelichotivých priečok, hoci sa už aj zdalo, že by to mohlo byť reálne. V predošlých dueloch mali však silných rivalov, košickú rezervu a Ružinú, ktoré nepreskočili. Hoci na pôde košického béčka vyhrávali po prvom polčase, predsa fyzicky disponovaným mladíkom a hráčom corgoňligového tímu neodolali. Proti Ružinej zase začiatok úvodného polčasu zaspali a potom ani po „bláznivom“ priebehu druhej štyridsaťpäťminútovky okorenenej znovu výrazným finišom neodvrátili domácu pohromu. „Škoda, že stále sa nám nedarí dosahovať také výsledky, ktoré by zodpovedali tomu, čo predvádzame na trávniku. Aj preto za mnohými tímami súťaže zaostávame v pelotóne, pritom však futbalovo nie sme o nič horší,. Práve naopak. Lenže raz sme hore, potom zase inde. Avšak treba vnímať i to, že do tímu je nutné zabudovať mladíkov a skvalitniť tak súpisku, aby nebolo všetko iba na osvedčených borcoch. Treba ale vidieť i to, že tretia liga je naozaj náročná súťaž a malo by sa k nej pristupovať svedomito, s plným nasadením . Niekedy je ale problémom pre chlapcov zadeliť si správne čas medzi futbal a iné povinnosti - pracovné či študijné. Bez poctivej prípravy, pravidelného trénovania sa nikto nepohne ďalej. Nehovoriac o tom, že nemáme nos na góly a súpera dokážeme držať v šachu len po pokutové územie. Ďalej sme neraz bezradní, kŕčovití,“ dodal Ivan Pončák.