Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

15. 06. 2014 o 15:50

Učili sa pravidelne, a nielen iba občas vyhrávať

autor: Pito
1700x čítané



Vypadnúť je občas oveľa ľahšie než sa vrátiť späť. To si uvedomili aj futbalisti Tatrana Prešov, ktorým sa v uplynulej druholigovej sezóne nepodarilo postúpiť medzi elitu. Hoci patrili medzi favoritov súťaže, predsa nechali vyniknúť Podbrezovú, ktorá sa na účasť v najvyššej súťaži hotovala na tretí raz. Šarišania stratili rozhodujúce body už v jeseni a hoci sa v odvete nádejali, že to zdramatizujú, hneď skraja ich líder uzemnil a u nich vyhral. Odvtedy sa v tábore zelenobielych omieľala dosť dlho druhá priečka a pozícia korunného princa, lenže nevydarený záver zavrel aj bránu do striebornej miestnosti.

Štvrtá priečka určite nemohla uspokojiť, hoci ak sa rozmenia na drobné všetky skutočnosti, tak možno Tatran dosiahol viac, než na čo reálne mal. Však káder nebol ani dostatočne početný a ani vystužený nejakými silnými individualitami. „Naša kvantita i kvalita mala svoje hranice, čo sa ukázalo vo fáze, keď vypadli viacerí hráči pre zranenia, niektorí aj dlhodobo, a potom v záverečných kolách sme varili len z vody a medzi náhradníkmi prakticky nikto nefiguroval,“ zamyslel sa nad kádrovými možnosťami tréner Jozef Kostelník. Ku kormidlu prišiel vlani a tiež spočiatku nevedel, akým smerom sa bude uberať jeho činnosť. Musel oželieť viaceré odchody, z predošlého ešte corgoňligového kádra zostalo iba pár jednotlivcov (Poliaček, Lipták, Papaj, Petráš, Krajník, P. Jacko, Hruška, Bartek), neskôr sa porúčali Novák s Kolbasom, ktorí pôvodne zostali, k nim sa pridal Nworah, Dolný, Kačala. „Berúc do úvahy zmeny na súpiske a to, že viacerých hráčov sme vytiahli z nižších súťaží, ktorí už ani nerátali s takýmito ambíciami, tak naše umiestnenie nie je zlé. Nehovoriac o tom, že výkonnostne sme sa dostali na úroveň Michaloviec a Bardejova, kde predsa len kádre budujú dlhšie.“ J. Kostelník spôsobil prerod futbalu v Prešove a niekoľkokrát naznačil, že jeho zámerom nebolo, ako neinkasovať, ale ako  dávať góly. „Predtým hral Tatran skôr pasívne smerom dopredu, orientoval sa na zabezpečovanie vlastnej polovice, no ja som vštepoval chlapcom prvky moderného, technického a kombinačného futbalu.“ To odborníci ocenili, diváci veľakrát ani nie, lebo ich chodilo nesmierne málo. Príklon k útočnej hre ale imponoval zverencom i fajnšmekrom. Len bolo treba hráčov priviesť k tomu, aby si tieto novinky osvojili. Nie vždy sa im to darilo a pokrivkávala najmä streľba. „Keby sme premieňali šance, našich bodov je oveľa viac. Zaváhania mrzeli, ale treba si uvedomiť, kde predtým pôsobil najlepší strelec Dávid Leško či Belejík, brankár Talian, Zbiňovský, Hatok a ďalší. Avšak chlapci ma presvedčili, že chcú a svojím naturelom dokázali, že na to majú, aby napredovali. Len sa musia ešte futbalovo vycibriť, obrúsiť nedostatky.“ Kormidelník si potrpel na správnu mentalitu, charakter hráčov  a tiež ich viedol k tomu, aby boli naučení - vyhrávať. „Je iné neustále túžiť po úspechoch ako si lebediť niekde v strede pelotónu a iba sporadicky zabodovať. Podstatné bolo, že zverenci sa po každej stránke zlepšovali, hoci ani zďaleka ešte nevyčerpali svoje limity. Viackrát som si však uvedomil, že toto mužstvo má svoju vnútornú silu,  ukázalo sa to trebárs vtedy, keď otočilo nepriaznivo vyvíjajúce sa duely s Bardejovom, Michalovcami, so Sencom. Samozrejme, boli aj prehry či straty bodov, ktoré škreli, napríklad doma s Podbrezovou, ale aj v iných vystúpeniach, no i tak celkovo mužstvo urobilo progres a naznačilo svoje ambície do budúcnosti,“ dodal tréner  J. Kostelník.