Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

10. 08. 2014 o 19:55

Poliaci ho najprv chceli, potom sa okúňali

autor: Pito
1564x čítané



Pol roka a dosť. Zrejme mu stačilo aj pár mesiacov v cudzine a viac po nej momentálne netúži. Taký je sumár pôsobenia Richarda Kačalu, futbalistu Tatrana Prešov, ktorý v jarnej časti minulého ročníka pôsobil v Poľsku. Dvadsaťtriročného defenzívneho hráča to lákalo v zime oprobovať si úlohu legionára, ale zrejme nie všetky predpoklady sa naplnili a tak sa rozčarovaný vrátil do materského klubu.

 Keď mu vlani na sklonku roka končila zmluva v zelenobielom klube, uvažoval, čo ďalej. Povedal si, že nebolo by od veci odísť za hranice. Dostal sa do druholigového tímu v krajine našich severných susedov -   Sandecja Nowy Sacz. „Podpísal som kontrakt na pol roka s opciou. Po vypršaní zmluvy však neboli žiadne náznaky, aby som tam pokračoval, preto som sa rozhodol, že sa vrátim späť do Prešova,“ rozhovoril sa R. Kačala, ktorý je odchovancom Tatrana a jeho doterajšia kariéra je spojená preto hlavne s najstarším slovenským klubom. Inak, možno keby tam odišiel teraz, bolo by to iné. To preto, že v Sandecjii sa stal novým koučom pre túto sezónu Jozef Kostelník, ktorý predtým viedol práve Šarišanov a aj Kačalu. „Na skúške som zaujal, veď preto si ma i vybrali a hlavne vtedajšieho trénera som upútal. Lenže neskôr sa situácia zmenila.“ Rišove slová naznačujú isté sklamanie a to, že po počiatočnom eláne Poliakov prišlo okúňanie sa. „Hlavne legionárom sa tu nedýcha ľahko, sú na nich kladené iné nároky, v konkurenčnom prostredí nebolo jednoduché uplatniť sa. Určite to neľutujem, že som sa na to podujal, aspoň som nazbieral nové poznatky, ostrieľal som sa aj v cudzine, ale rozhodne som očakával, že sa výraznejšie uplatním. Preferovaní však boli domáci hráči a mne pripadla úloha piateho kolesa u voza, miesto v základnej jedenástke sa mi nepodarilo vybojovať si.“ Inak, Nowy Sacz sa po zdanlivo bezproblémovej jeseni na jar začal topiť, ale napokon sa tesne udržal v II. lige. Kačala si zahral akurát za béčko v regionálnej súťaži, pričom tam mu to išlo aj strelecky a dosiahol poltucet gólov.  Spravidla išiel na ihrisko na poste krajného beka alebo záložníka.„ Určite aj súťaž, v ktorej účinkovala rezerva, mala svoje parametre, bola kvalitnejšia než naša predošlá tretia liga a to, že sme skončili štvrtí, bol úspech. Len škoda, že ani moje výkony v  béčku mi nevystavili pozvánku do prvého tímu.“ R. Kačala si všimol, že futbal sa v Poľsku teší oveľa väčšej pozornosti fanúšikov i médií, na zápasy v II. lige chodilo bežne do 2000 ľudí. „Tréningový proces nebol veľmi odlišný od nášho a aj herný prejav  bol podobný ako za trénera Kostelníka v Prešove – útočný a kombinačný“.  Mimochodom, vedno s Kačalom boli na súpiske aj ďalší Slováci (Petrán, Urban, Náther), pričom len posledne menovaný dostával viac priestoru. Po odchode z Poľska Richard Kačala uvažoval, čo bude ďalej, na ponuku z Česka nereflektoval vzhľadom na  povinnosti na vysokej škole. „Preto ma radšej oslovila možnosť zostať naďalej doma – v Prešove,“ dodal.