Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

25. 08. 2014 o 15:52

Boja sa, aby nič nepokazili

autor: Pito
1096x čítané



Tri zápasy po sebe bez výhry – s tým nerátal ani pesimista. Taká je však skutočnosť týkajúca sa účinkovania druholigistov Tatrana Prešov. Po výbornom rozbehu a „zákuskoch“ v podobe výsledkov doma s Popradom a potom aj v D. Kubíne sa spanilá jazda akosi zasekla. Najprv prišla trpká porážka doma s Michalovcami, potom iba remíza v Košiciach s béčkom MFK a naposledy zase prehra rozdielom triedy v meraní síl s Liptovským Mikulášom.

 Liptáci, ktorí si príslušnosť v II. lige udržali vďaka úspešnejšej baráži s Humenným, vstúpili do nového ročníka prehrami, ale už zdvihli hlavy. Šarišania idú však presne naopak. „Možno nám počiatočné víťazstvá aj uškodili, ale treba šliapať ďalej a nevzdávať sa,“ konštatoval tréner zelenobielych Stanislav Varga. Kým po vystúpení proti košickej rezerve mohol byť hrdý na svojich zverencov, že uhrali bod a siahali dokonca po troch pri oslabení o dvoch hráčov, po uplynulom  víkende mal hlavu v smútku. Ukázalo sa, že pokiaľ Tatran nedokáže skórovať v prvej fáze zápasu, akoby strácal pôdu pod nohami a prestával si veriť.  Určite takáto bilancia vyháňa aj divákov zo štadióna a aj ostatná návštevnosť hovorí o tom, že Prešovčania budú mať čo robiť, aby si znovu vybojovali dôveru fanúšika. Hostia umne eliminovali kľúčových hráčov domácich a tí sa postupne vytrácali z ihriska. „Chce to, aby niektorí jednotlivci zobrali na seba väčšiu zodpovednosť a nepodlamovali sa im kolená. Mám na mysli hlavne skúsenejších a zrelších hráčov.“ Kormidelník Tatrana si všimol, že zase osobné súboje neboli doménou jeho hráčov. „Stále sme boli pomalší, menej  razantní, zaostávali sme v nich.“ Určite Šarišania vedia aj viac, ale akoby sa nevedeli stotožniť so svojou rolou. Mladí nedozreli natoľko, aby udávali tón hre a starší zase neusmerňujú ostatných, nie sú ťahúňmi. „Na tréningoch vidím chlapcov a som presvedčený, že dokážu oveľa viac. Lenže v samotných zápasoch o body to nedokážu predať. Nehrajú tak, ako vedia. Pokiaľ do tridsiatej minúty neskórujeme, dopadne na našu hru kŕč, máme ťažké nohy. Lenže všetko je v hlavách, aby to tak nebolo. Nedá sa nič robiť, treba sa cez to dostať drinou, zodpovednosťou. Možno mladí chlapci získavajú skúsenosti oveľa náročnejšie, ako by si predstavovali, ale inak sa nepohnú dopredu. Spadli sme do toho a prichodí nám odtiaľ sa aj dostať.“ Kormidelník S. Varga však trafil klinec po hlavičke hlavne poznámkou o tom, že pokiaľ hráči pôjdu na ihrisko s obavami, aby nič zlé neurobili, tak budú prešľapovať na mieste a ich výkony budú neduživé. Treba viac zariskovať, vniesť do hry ochotu a elán, radosť z futbalu. „Nič nepríde samo od seba, všetko si treba tvrdo odpracovať.“ Vyzerá to tak, že odchody osobností (Petráš, Pajaj, Lipták) narušili homogénnosť tímu možno viac, ako sa predtým zdalo. Lenže pokiaľ filozofiou klubu je dať priestor odchovancom a mladým chlapcom, tí by sa za to mali odvďačiť iným výkonom než naposledy.