Drevené nohy po vyrovnaní odhodili

autor: Pito
1524x čítané

Nevedno, či to bolo nezvyčajným hracím dňom alebo priaznivou konšteláciou hviezd, ale treťoligoví futbalisti Sabinova až na desiaty pokus zaznamenali prvé víťazstvo v tomto ročníku. Podarilo sa im to v uplynulom kole proti Vyšnému Opátskemu a konečne dali svojim fanúšikom, ktorí boli hladní po úspechu, dôvod na potlesk a pochvalu za zisk bodov.. Predtým neraz hráči MFK Slovan nezužitkovali výhodu svojho prostredia.

Preto hostia prichádzali sebavedomí a vedomí si krízy v hostiteľskom tíme. Tak tomu bolo i naposledy, keď mužstvo TJ FK začalo bez zábran a rýchle sa ujalo vedenia. Nie je ťažké domyslieť si, čo sa vtedy preháňalo v hlavách domácich. „Do konca zápasu bolo však ešte dosť času na zvrat a tak sme nezúfali, naopak, verili sme si, že to otočíme,“ poznamenal jeden z matadorov Marek Andraščík. Práve on zavelil k útoku a zmene skóre, keď onedlho vyrovnal z priameho kopu strelou z vyše dvadsať metrov ponad múr k žrdi. Ešte dobre, že na stiahnutie náskoku nemuseli Sabinovčania dlho čakať a nemali poriadne kedy znervóznieť. “Samozrejme, tento zásah nám dal krídla, lebo súper bol dovtedy na koni. Mrzelo nás, že zase sme inkasovali gól po individuálnej chybe, čo je pre nás dosť typické v ostatnom čase a treba sa toho vyvarovať. Našťastie sme sa vzchopili,“ pripomenul skúsený borec a naznačil, že odvaha hostí vychádzala jednak z postavenia MFK Slovan, ako aj z toho, že na tunajšom štadióne sa hrá každému dobre vzhľadom na férové prostredie. „K nám si každý chodí zahrať futbal To, že sme vyhrali, bolo pričinením srdca. Pred duelom sme si hovorili, že aj keď sa nám nebude dariť, musíme vložiť do hry všetko, čo v nás je a prekonať sériu bojovnosťou, nasadením, vôľou. Každopádne sme veľmi chceli vyhrať, hoci spočiatku sme mali dosť drevené nohy.“ Po góle hostitelia ožili, ešte viac ich nakopol druhý zásah a v druhom polčase boli už psychicky istejší, ich hrala mala fazónu. Aj hostia hrozili so svojím kvalitným kádrom, ale tutovky si nevypracovali, kým Sabinovčania mohli dať i viac gólov.

Taká dlhá šnúra bez výhry v sabinovskom futbale dávno nebola. Dôvodov je viac, ale jeden z podstatných tkvie v tom, že káder sa v lete obmenil a zo súpisky sa vytratilo zopár známych mien. Nahradiť ostrieľaných jednotlivcov nie je jednouché a poznačilo by to kvalitu každého celku.„Chce to čas a trpezlivosť, kým si mladí nájdu pevné miesto a získajú prehľad,“ pripomenul M. Andraščík, ktorý tiež najprv chýbal v kádri „Potreboval som vypnúť zo zdravotných dôvodov. Dva mesiace som s futbalom nemal nič do činenia, ale neskôr, keď sa situácia v mužstve zhoršila a pribudli maródi vrátane kapitána Jana Dlugoša, tak ma oslovili funkcionári, aby som svojou prítomnosťou podporil kolektív. Nechal som sa prehovoriť a tak som povedal, že do konca roka to predsa ešte potiahnem, pokiaľ mi to zdravotný stav dovolí.“ Vrátil sa na scénu, toto bol jeho tretí odohraný zápas. Pravdaže, dlhé čakanie na tri body poznačili náladu a pohodu, ale do konca súťaže je ďaleko a tiež ešte i v jeseni sa dá všeličo dohnať. Veď zvykne sa vravieť, že prvé víťazstvo môže mužstvo poriadne nakopnúť. „Bodaj by to tak bolo, ale jedna lastovička leto nerobí. Musíme drieť a tvrdo pracovať od zápasu k zápasu, iba tak sa dostaneme ďalej,“ dodal Marek Andraščík.