Sabinovské treťoligové šance stále žijú + fotogaléria

autor: Daniel Dedina
2189x čítané

Predohrávka prvého jarného kola priniesla radosť do sabinovského tábora a zarmútila Plavničanov. V prípade úspešnejšieho tímu to však bol skôr smiech cez slzy. Napriek víťazstvu bude zimovať na chvoste treťoligového pelotónu.

Hosťujúca výprava pricestovala do Sabinova s jasným zámerom - bodovať. Jej optimizmus a vieru vo vlastné sily umocňovalo viacero dôvodov. Bolo to postavenie oboch tímov v tabuľke, prvý vzájomný zápas - k väčšej spokojnosti ho zvládla Plavnica, ktorá svojho súpera v úvode augusta zdolala 1:0 - a najmä solídna forma z posledných kôl. Zverenci trénera Solotruka získali v posledných piatich kolách až desať bodov a v tabuľke pravdy si polepšili o štyri body. Samotný zápas ale opäť ukázal, že papierové prognózy zápasy nerozhodujú, o všetkom podstatnom sa vždy rozhoduje na ihrisku.

Sabinov – Plavnica 3:0 (1:0)

Zatiaľ čo Plavnica bola pred týmto zápasom v „laufe“, Sabinovčania sa netajili tým, že by už najradšej brali súťažnú prestávku. Jeseň im vôbec nevyšla, čo sa zákonite premietlo aj do tabuľkového postavenia. V predohrávke hrali nielen o pošramotenú povesť, ktorá dostala riadne na frak pred týždňom pri domácom debakli 0:4 s Vysokými Tatrami, ale taktiež o čo najlepšie vyhliadky pred jarnou časťou. S nadsázkou povedané, v prípade ďalšieho zakopnutia by sa už pri vyčíslení ich šancí na záchranu zapotili aj zdatnejší matematici.

Pri pohľade do kalendára a na tribúnu bolo jasné, že sa v mnohom zopakuje minulý rok. Opäť sa totižto títo súperi stretli na sabinovskom štadióne na začiatku novembra v rámci predohrávaného 16. kola. A ako pred rokom, tak aj tentoraz panovala na tribúne výborná atmosféra. Tá vo viacerých pasážach stretnutia úrovňou prevyšovala aj samotné dianie na ihrisku. Len necelé štyri desiatky kilometrov vzdialenosti medzi oboma súpermi prilákali do hľadiska mnoho fanúšikov hostí a zahanbiť sa tradične nenechal ani domáci fanklub, ktorý bol počas celej jesene dvanástym hráčom svojho tímu.

V samotnom zápase mohli domáci otvoriť skóre už v 3. min, ale Želinský v stopercentnej šanci sám pred brankárom neuspel. Úspešnejší bol jeho spoluhráč P. Kolpák, ktorý v 18. min šikovne zatočil rohový kop na bližšiu žrď, pričom jeden z hosťujúcich hráčov loptu nadvihol tak nešťastne, že zapadla presne pomedzi obrancu pri žrdi a brankára až do brány – 1:0. Napriek tomu, že lopta bola evidentne tečovaná, v oficiálnom zápise ostal za strelca gólu označený sabinovský stredopoliar. Ten istý hráč sa mohol radovať aj o päť minút neskôr, ale po rýchlej výmene lopty medzi viacerými hráčmi zakončoval nepresne. Na druhej strane dal o sebe vedieť Kovalík, ktorý po prízemnom centri z ľavého krídla taktiež netrafil priestor troch žrdí. Oveľa nádejnejší bol pokus Popovca z 32. min, nechýbalo veľa a zapadol by pod brvno plavnickej brány. Až do záveru prvého polčasu sa potom hral medzišestnástkový futbal, bez akejkoľvek výraznejšej príležitosti na jednej či druhej strane.

O všetkom podstatnom sa napokon rozhodlo v prvej polovici druhého dejstva. V 54. min. postupoval sám na brankára Želinský, ktorého stíhal Vresilovič, v sklze mu síce odobral loptu, ale zasiahol aj nohy súperovho hráča a bol z toho pokutový kop. Popovec sa z bieleho bodu nemýlil a aj keď brankár Beňo vystihol smer, na umiestnenú strelu do pravého dolného rohu nedočiahol – 2:0. V 61. min bol za svoju snahu odmenený aj Želinský, ktorý pohotovo využil nedorozumenie dvojice najskúsenejších súperových zadákov. Komunikácia Fröhlicha s Beňom nachvíľu zaškrípala, a domáci útočník už nemal problém loptu zasunúť do opustenej brány – 3:0. Od tejto chvíle ostávalo do záveru ešte relatívne dosť času, ale nadšene hrajúci domáci už žiadnu dramatizáciu nepripustili. Za zmienku stojí už len príležitosť M. Dlugoša, ktorý sa v 78. min snažil využiť vybehnutie gólmana Vincléra, oblúčikom ale preloboval aj bránu. Hosťom sa nedarilo dostávať do šancí. Aktivitou hýril Verešpej, ktorý mal o motiváciu postarané, keďže do Plavnice prišiel práve z tábora nedeľňajšieho súpera. Aj jeho si však sabinovskí hráči postrážili a tak sa po záverečnom hvizde mohli radovať z ešte len druhého víťazstva a štvrtého čistého konta v aktuálnej sezóne. So ziskom desiatich bodov ukončí Sabinov kalendárny rok na poslednom 16. mieste, ale ešte stále „žije“, Plavnica sa s devätnástimi bodmi „zazimuje“ na 12. priečke.

Góly: 18. P. Kolpák, 55. Popovec (11 m), 61. Želinský, ŽK: 14. Lapoš – 55. Vresilovič, rozhodovali: Zvolánek – Rumančík, Capik, 300 divákov

MFK Slovan: Vinclér – Dedina, Popovec, Futej, Sochovič (84. Demo) – Semaník (66. Vranko), Bašista, P. Kolpák, Ľ. Kolpák – Želinský (70. Andreanský), Lapoš

FK Družstevník: Beňo – Vandžura, Fröhlich, Vresilovič (88. J. Pekár), Kuľanda (59. T. Janič) – Verešpej, Kovalík, Hricko, Makara (46. Chovanec) – Genčúr, M. Dlugoš

Hlasy po zápase:

Marek Andraščík (tréner Sabinova): Konečne sme sa aj my dočkali víťazstva. Teší ma, že to bolo navyše po kvalitnom výkone. Chlapci chceli napraviť blamáž z minulého týždňa a odvďačiť sa našim priaznivcom. Bolo tentoraz vidieť, že celé mužstvo, od brankára až po posledného náhradníka, týmto zápasom „žilo“ a chcelo ho vyhrať. V týždni pred zápasom sme sa snažili dať mančaft dokopy po psychickej stránke, pretože títo hráči futbal hrať vedia. Všetko je to ale v hlavách. Popracovali sme na tom a som rád, že to vyšlo. Týmto zápasom som definitívne zavesil kopačky na klinec. Tridsať rokov vo futbale je dostatočne dlhý čas, v nasledujúcom období by som si chcel dopriať viac času stráveného spolu s rodinou. Na tento šport však, samozrejme, nezanevriem.

Patrik Kolpák (stredopoliar Sabinova): Zápas proti Plavnici nám konečne vyšiel. Po dlhom čase sme prelomili streleckú aj hernú smolu, ktorá nás sprevádzala už dlhšie obdobie. V šatni nebolo badať nervozitu, ale sami sme cítili, že si trocha prestávame veriť. Pri prvom góle som sa snažil poslať loptu z rohu pred bránu, súperov hráč zmenil smer centra a padlo to tam. Nebol v tom zámer, snažil som sa predovšetkým nájsť niektorého zo spoluhráčov.

Marián Solotruk (tréner Plavnice): Bol to posledný zápas pred zimnou prestávkou a keď sa už-už zdalo, že záver jesene výsledkovo aj herne zvládame, prišla takáto nepekná bodka. Domáci nás bojovnosťou prinútili k chybám, výsledkom čoho boli tri góly v našej sieti. Prvý sme si dali vlastný, druhý padol z pokutového kopu, ktorému predchádzala naša veľká chyba, rovnako tak pri treťom presnom zásahu súpera. Sabinov dobre bránil, vychádzali mu i brejky. My sme chceli hrať aktívne, ale tentoraz nám tento zámer, bohužiaľ, nevyšiel. Ani raz sme poriadne nevystrelili na bránu, takže na nič iné sme asi ani pomýšľať nemohli. Je to škoda, lebo prípadným ziskom bodov sme si mohli výrazne pomôcť. Mať v tabuľke o tri body viac, bol by pre nás pohľad na ňu oveľa príjemnejší. Vo viacerých zápasoch sme vyhrávali, ale nedotiahli sme ich do úspešného konca. Toto mužstvo však má srdce i charakter a na tom chceme stavať. Tak, aby sme na jar spoločne kráčali za vytýčeným cieľom.

Galéria