Iba koniec dobrý, ale rozhodne nie celá jeseň

autor: Pito
1406x čítané

Len dve víťazstvá dosiahli treťoligisti zo Sabinova v jesennej časti tohto ročníka. V 10. a 16. kole sa im podarilo pokoriť svojich súperov, pričom, prirodzene, väčšiu radosť mali zo záverečného úspechu nad Plavnicou. A to aj preto, že v premiére ročníka u tohto rivala prehrali. Spoločným menovateľom oboch úspechov bolo, že sa zrodili na domácom ihrisku a zakaždým hráči MFK Slovan zaznamenali po tri góly.

Hovorí sa, že koniec dobrý, všetko dobré, ale sotva si budú Sabinovčania mädliť ruky pri bilancovaní prvého polčasu ročníka. Po predošlom domácom debakli v dueli s Vysokými Tatrami boli mimoriadne znechutení a rozladení. Bodaj by nie, veď už predtým pred vlastnými fanúšikmi inkasovali dva razy od premožiteľov trojku, v tomto meraní síl to boli až štyri inkasované góly a tento výsledok sa stal neslávnym primátom. „Pravdu povediac želal som si, aby sme už predohrávané kolo z jarnej časti ani nehrali a nenamietal by som, keby sa navalilo kopec snehu, čo by znemožnilo predohrávku,“ povedal úprimne Marek Andraščík, ktorý sa v priebehu zápolení z pozície hráča dostal ku kormidlu a nahradil tak Pavla Šaršalu. „Bol som touto úlohou poverený funkcionármi, ale mal som dojem, že to príliš nezabralo. Nemal som z toho dobré pocity s výnimkou posledného súboja. Predsa je niečo celkom iné hrať a sledovať dianie mimo ihriska, rozdávať pokyny, usmerňovať zverencov. Preto sa treba cez prestávku zamyslieť, čo bude treba podniknúť, aby sa mužstvo uberalo iným smerom než v uplynulom období,“ riekol skúsený matador na margo svojej labutej piesne. Pred sezónou najprv vypadol zo súpisky. Potom sa na nej objavil, aby predsa len pomohol omladenému tímu spamätať sa po letných odchodoch viacerých kozákov. Samozrejme, vzhľadom na svoje zdravotný stav vedel, že v akcii bude len dočasne a tak mu zverili do rúk taktovku. Svojich spoluhráčov a zverencov zároveň nehanil, naopak, zastával sa ich a tvrdil, že majú na to, aby dosiahli lepšie výsledky. Lenže zároveň nekamufloval problémy, ktoré sa vyskytli v hernom prejave. „Neraz sme urobili také chyby, aké by sa nemali vyskytovať v súťaži na takejto úrovni. Jednak súviseli s nezrelosťou hráčov, ale boli tiež ovplyvnené „vymýšľaním“. Neraz sme si to sami skomplikovali a jednoduché veci riešili zbytočne zložito. Nehovoriac o tom, že niekedy boli chlapci už takí vystresovaní, že sa zdráhali vôbec niečo urobiť na ihrisku v obave, aby niečo nepokazili. A to sa týkalo aj jednoduchých činností, trebárs prihrávok. Pokiaľ bol stav 0:0, tak ešte sme sa držali ako-tak nad vodou, ale akonáhle sme dostali prvý gól, už sa to s nami niekedy viezlo.“ Nuž, letný „výpredaj“ si vyžiadal nekompromisnú daň v podobe zrútenia kostry celku a herného ústupu. „Pohoda odišla, psychicky boli chlapci na dne po sérii nedobrých rezultátov. Prestávali sme si veriť a to sa v hernej fazóne naplno negatívne odzrkadlilo. Pritom nie raz sme neboli vôbec slabší než súper, ale stačili zaváhania a bolo po nálade, nádeji na lepší výsledok. Čo z toho, že nás iní uznanlivo čičíkali, ako sme hrali kvalitne, keď sme nenazbierali dosť bodov. Takže plusom diania v jeseni azda bolo iba to, že sme mali výborný fan klub. Jeho členovia nás nepodrazili, neukázali nám chrbát, ale, naopak, vytrvalo nás povzbudzovali aj vtedy, keď sa nám nedarilo,“ dodal Marek Andraščík.