Hráčske hviezdy regiónu 2014
autor: redakcia1940x čítané
IGOR HÁJOVSKÝ (FK Starý Smokovec Vysoké Tatry)
(brankár – nar. 23.6. 1986 v Kežmarku)
Koženej privoňal už v útlom veku a pod taktovkou otca Jozefa sa postupne šplhal stupienok po stupienku na futbalovom rebríku vyššie a vyššie. Futbalové kroky sa viažu k rodnému Kežmarku, odkiaľ sa potom nasledovala jeho futbalová púť po iných slovenských aj zahraničných kluboch. Vyskúšal si aj legionársky chlebík, keď hrával v poľskom klube KS Zakopané. Zo slovenských zastávok hodno spomenúť 1. FC Tatran Prešov, Lokomotívu Košice, Spišskú Novú ves ako aj súčasný klub FK Starý Smokovec Vysoké Tatry. Podľa jeho slov tohtoročná reorganizácia regionálnych súťaží priniesla kvalitu do radov tretej ligy, kde je viacero dobrých hráčov. K tým najlepším radí Karola Sedláčeka, Ivana Pončáka či Mira Drobňáka. Priznáva že k dokonalosti tretej ligy chýbajú diváci, ako aj lepšie podmienky pre hráčov aj klubov a v neposlednom rade slabinu vidí v chýbajúcej snahe mladších hráčov sa presadiť. Miestenku v spoločnosti najlepších si vybojoval vyrovnanými výkonmi, pričom iste zavážila aj jeho účasť v reprezentačnom výbere amatérov Slovenska, ktorí sa zúčastnili kvalifikácie UEFA Region’s Cup a skonči na druhom mieste. Okrem seba by rád v Jedenástke roka videl aj spoluhráča Radovana Nováka. Za svoj vzor považuje Ikera Casillasa, ktorý sa dokázal presadiť v mladom veku a stále je ešte podáva kvalitné výkony v klube i reprezentácii.
PAVOL ŠUĽÁK (FUTURA Humenné)
(stredný obranca – nar. 5. 10. 1990 v Humennom)
Obranca s výškou 187 cm začínal v Strážskom, avšak základy futbalovej abecedy sa učil v Humennom. V tomto klube prešiel všetkými žiackymi aj mládežníckymi kategóriami, aby nakoniec sa stal pevnou oporou seniorského celku. Za ten čas prešiel ruky viacerých trénerov, no prvým na ktorého rád spomína bol Jaroslav Varchola. Treťoligovú súťaž považuje za veľmi vyrovnanú, zápasy mali v prvom polčase solídne tempo, niektoré tímy boli futbalovejšie, iné bojovnejšie. Kladne hodnotí hracie plochy aj arbitrov. „Tento futbalový rok bol z môjho pohľadu najúspešnejší, ale verím, že ešte prídu aj lepšie sezóny. Miestenku v Jedenástke roka som si vyslúžil asi preto, že som odohral štrnásť stretnutí z pätnástich v základnej zostave. Dosiahol som dva góly a snažil som sa viesť mužstvo aj po psychickej stránke, nakoľko mám chýbajú skúsenejší hráči i líder mančaftu.Za najlepšieho hráča tretej ligy považujem Jara Kolbasa. V našom mužstve sa mi najlepšie hráva s bratom Petrom, ktorý je na pravej strane obrany. Rozumieme si veľmi dobre, niektoré veci robíme automaticky a viem čo od neho môžem očakávať. Aj preto sa domnievam, že v tejto spoločnosti hráčov mi chýba, lebo na pravej strane obrany bol jedným z najlepších. Výkonmi aj umiestnením ma prekvapila Snina, naopak sklamal Vranov.“ Medzi jeho najbližšie ciele na futbalovom poli ak zostane naďalej v Humennom je postup do vyššej súťaže.
JÁN FRÖHLICH (FK Družstevník Plavnica)
(obranca – nar. 02. 12. 1974 v Starej Ľubovni)
Materský klub FK Družstevník Plavnica bol pre 190 cm vysokého dlháňa odrazovým mostíkom na futbalovej ceste. Po začiatkoch u prvého trénera Antona Mláku skúsil si zahrať futbal v Zemplíne Michalovce, Tatrane Prešov, Starej Ľubovnia, le aj v poľských kluboch Sandecja Nowy Sacz a GKS Belchatów. Od roku 2012 oblieka dres FK Družstevník Plavnica. Za najlepšieho hráča III. ligy ocenil Mariína Pčolu zo Sniny, ale ináč ju považuje za vyrovnanú s korektnými stretnutiami a bez väčšieho favorita. Ocenenia v Jedenástke roka si vyslúžil stabilnými výkonmi počas celej sezóny, pričom dodal, že ťaží zo svojich skúsenosti. Každú sezónu považuje za najúspešnejšiu, pretože si môže proti kvalitným súperom tejto ligy. sezóna zatiaľ nebola. Na otázku, s kým sa mu hralo v Plavnici najlepšie, odpovedal: „S celým mužstvom, ale pokiaľ mam vybrať tak s Petrom Vresilovičom a Karolom Kavalíkom!“ Miesto v Jedenástke roka by pritom dožičil aj Radovanovi Bandžuchovi z Vyšného Opátskeho. Za vzor si vybral Taliana Paula Maldiniho i Loranda Blacka, ktorí si dlhé roky udržiavajú dobrú formu, nielen na ihrisku, ale aj svojim ľudským vystupovaním. Kopačky ešte nemieni zavesil na povestný klinec a rád by ešte v drese Plavnice odohral nejakú treťoligovú sezónu.
KAROL SEDLÁČEK (FK Spišská Nová Ves)
(stopér – nar. 18. 12. 1984 v Spišskej Novej Vsi)
Narodil sa v srdci Spiša, kde nielen začínal s futbalom, ale miestny FK je aj jeho materským klubom. Podobne ako vlani aj teraz si vyslúžil miestenku v spoločnosti najlepších hráčov nášho regiónu. Pri výške 185 cm ani neprekvapuje, že sa usadil na poste stopéra. Prvé rady na ihrisku mu dával tréner Bartolomej Ogurčak. Doteraz hral v dresoch za žiakov F. A, Jozefa Vengloša v Rapide Bratislava, za dorastencov ŠKP Devín Bratislava a Interu, za mužov AŠK Inter Bratislava i za rakúsky klub Mattersburg. K úrovni III. ligy hovorí, že v niet vyslovene slabého súpera, jednotlivé stretnutia sú herne na vyššej úrovni. „Do Jedenástky roka som sa dostal preto, že v tejto súťaži patri na tomto poste medzi najlepších a podávam vyrovnané výkony“. Aj tie zavážili, že si dokázal udržať miesto v Jedenástke roka. Podľa jeho slov tento rok nebol z jeho strany najlepším, lebo počas kariéry mal aj lepšie. Za najlepšieho hráča súťaže považuje Jara Kolbasa, zo súčasných celkov ho príjemne prekvapili výkony Stropkova. Naopak medzi sklamania patria výsledky i postavenie Sabinova. Za osobný vzor považuje Paula Maldiniho. Veľké plány nemá, ale jedným z najbližších je pomôcť výkonom svojmu celku a postupu do vyššej súťaže.
MARIÁN PČOLA (MFK Snina)
(ľavý obranca – nar. 13. 06. 1983)
Je jedným z kvarteta futbalistom, ktorý obhájil nomináciu z vlaňajška, pričom je to už jeho tretia nominácia v rade. Abecedu tejto hry sa učil u trénera Františka Lelka. Pre šikovného chlapca bola veľkým lákadlom, navyše mu ponúkla veľa priateľov a pochopiteľne i množstvo zážitkov. Otvorili sa vrátka nielen do I. ligy, ale aj do zahraničia. Postupne obliekal dresy Sniny, Nitry, Sc Theresienfeldu. V Jedenástke roka je už po tretí raz v rade a nepovažuje to za česť ako tomu bolo v roku 2012. Na otázku prečo sa mu ušla miestenka poznamenal že to bolo v rukách tých čo mu dali hlas a iste vedeli prečo. Súťaž považuje za veľmi vyrovnanú, v ktorej sa bojuje o každý bod v rámci fair play. Na jednotlivých zápasoch mu chýba viac divákov, ale teší ho že Snina v tejto štatistike hrá prim. K najlepším hráčom ligy radí Jána Fröhlika, avšak v Jedenástky by rád videl aj spoluhráča Maroša Červeňáka. Za vzor si vybral reprezentanta Brazílie Roberta Carlosa. Ciele si už špeciálne nedáva, skôr chce prispieť k spoločnému v Snine, aby skončili v tabuľke čo najvyššie.
LUKÁŠ KIŠŠÁK (FK Spišská Nová Ves)
(stredopoliar – nar. 11. 12. 1990)
Tento šikovný stredopoliar začínal s futbalom v rodnom Nálepkove pod vedením Milana Bartka, ale s abecedou tejto najpopulárnejšej hry sa bližšie zoznamoval v okresnom meste Spišská Nová Ves. Tento klub sa stal jeho domovským, odkiaľ si na niekoľko sezón odskočil na hosťovanie do Kremničky. Pred dvomi rokmi siahli Spišiaci po službách urasteného krajného záložníka, ktorému nie je cudzí ani post útočníka. Aj keď sa narodil v znamení Strelca, na ihrisku ako strelec nevyniká, čo je niekedy na škodu jeho vyrovnaným výkonom. K svojim povinnostiam na trávniku aj mimo neho pristupuje veľmi poctivo a patrí k oporám svojho celku. Aj to zavážilo, že sa dostal do výberu amatérov, ktorí v septembri reprezentovali Slovensko v kvalifikácii UEFA na Region‘s Cup a v súboji so Škótskom dosiahol gól. Z jeho pohľadu je treťoligová súťaž vyrovnaná, avšak privítal by lepšie podmienky v kluboch a za najlepšieho jej hráča považuje Jara Kolbasa. V klube sa mu najlepšie hráva s Tomášom Šoltésom, za prekvapenie jesene považuje Stropkov. V Jedenástke by rád videl aj Maroša Červeňáka zo Sniny. Veľké plány si nedáva, rád by hrával pokial zdravie dovolí čo najdlhšie, nemá futbalové vzory, avšak medzi obľúbené kluby patrí anglický Arsenal a národné mužstvo Talianska. Len pre ilustráciu v klubovej ankete o najlepšieho hráča skončil na treťom mieste.
RADOVAN BANDŽUCH (TJ FK Vyšné Opátske)
(stredopoliar – nar. 8. 9. 1980 v Gelnici)
S výškou 179 cm si vydobyl post stredopoliara v materskom MFK Gelnica, kde jeho prvým trénerom bol Július Saxa. Doteraz si vyskúšal seniorské dresy vo Veľkom Šariši a vo Vyšnom Opátskom. „Zatiaľ v súťaži nepoznám nikoho, kto by vyčnieval nad ostatných, ale vyzdvihol by som brankára Petra Štefánika. Samotnú III. ligu zdobí vyrovnanosť, ale k jej väčšej dokonalosti mi chýba potrebné nasadenie. Moje miestenka v jedenástke pramení asi z toho, že som strelil dosť gólov a zohral niekoľko výborných zápasov a tiež tvrdá práca, ktorú som venoval futbalu posledný polrok aj mimo tréningov. Iste svoju rolu zohrala aj miestenka v reprezentácii Slovenska amatérov. V kvalifikácii UEFA na Region’s Cup sme skončili na druhom mieste. Nakoniec z toho nebola najúspešnejšia sezóna, lebo už som odohral aj lepšie.. Na ihrisku si dobre rozumiem s Tomášom Steiningerom, s ktorým si viem vymeniť loptu a v útočnej fáze sme silná dvojica. Viac som v tejto časti sezóny očakával od nášho mužstva ako aj Sp. N. Vsi, veď na jar sme bojovali o prvú priečku.“ Neskrýva ambície opäť bojovať o post najlepšieho strelca v klube aj súťaži, v súčasnej Jedenástke mu chýba Peter Majný. Rád by sa vyrovnal svojmu futbalovému vzoru Cristianovi Ronaldovi, ktorý na trávniku vyniká po všetkých stránkach. Rado, si udržal stabilnú výkonnosť, ktorá mu po druhý raz zabezpečila miestenku medzi laureátmi futbalového regiónu.
JAROSLAV KOLBAS (FK Haniska)
(stredopoliar – nar. 10. 1. 1985)
Rodáka z Trebišova si všetci pamätáme z pôsobenie v MFK Košice, kde strávil niekoľko sezón po príchode z Trebišova. K miestnemu Slavoju sa viažu jeho futbalové začiatky. Po príchode do MFK Košice kreoval jeho kroky Edo Kováč, neskôr aj súčasný tréner Hanisky Roman Berta. Okrem mládežníckych dresov MFK obliekal aj seniorský, potom dres Ličartoviec a okúsil aj legionársky chlebík v gréckom klube Škoda Xanthi. Po návrate pôsobil Tatrane Prešov a FC Nitra. V súčasnosti oblieka dres FK Haniska a je oporou stredovej formácie. „Tretia liga je vyrovnaná o čom svedčia aj bodové rozdiely. Nie sú priepastné medzi prvým a desiatym celkom a pri trojbodovom hodnotení sa môžeme tešiť na napínavú a atraktívnu jarnú časť. Aby súťaž mala vyššiu kvalitu je potrebné zvýšiť kvalitu hráčov, ihrísk, výkonov rozhodcov až po funkcionárske zázemie. Za najlepšieho hráča považujem Mira Drobňáka, avšak dobre sa mi hralo s Matúšom Pekárom, ktorým sme sa našli aj na slepo. Musím však povedať, že sme vynikali ako celok a nie iba jednotlivci. Za najlepšie mužstvo jesene radí prešovskú rezervu, ktorá zimuje na čele. Veľmi obdivoval hráčske umenie Zinedina Zidana. Čo sa týka ďalších plánov? „Predčasne je o tom rozprávať, rozhodnutie padne v najbližších týždňoch. Touto cestou sa chcem vedenie FK Haniska poďakovať, že mi umožnili hrať za tento klub.“
IVAN PONČÁK (ŠK Odeva Lipany)
(stredopoliar – nar. 16. 5. 1980)
V tohtoročnej Jedenástke patrí k trom najstarším hráčom a s futbalom si toho už preskákal viac ako dosť. Jeho futbalové začiatky sa viažu k Ľuboticiam, kde začínal pod trénerskou taktovkou Pavla Majirského. Okrem dresu materského klubu v minulosti obliekal aj ďalšie či už v Krivanom, Šarišským Michaľanoch. Zlákal ho aj legionársky chlebík keď dve sezóny hrával vo Walese za miestny AFC Llanwern, z ktorého si to namieril do ŠK Odeva Lipany. Svoje bohaté skúsenosti chce odovzdať mladším, veď ako prezradil po futbalovej stránke má toho už viac za sebou ako pred sebou. Súťaž považuje za vyrovnanú, pričom je badateľný u niektorých celkov tréningový deficit, lebo nemôžu trénovať v takom objeme ako si predstavujú. Zo všetkých hráčov tretej ligy ho najviac zaujal Karol Sedláček. V Odeve si najlepšie rozumie s Mirom Drobňákom, ktorého by rád videl aj v samotnej Jedenástke. Odmenou a zároveň čerešničkou na torte tohto skúseného hráča bola nominácia, aj účasť vo výbere Slovenska amatérov. Ten sa v Poprade zúčastnil kvalifikácie UEFA a zostal pred postupovými bránami, nakoľko ani gól Ivana k postupu nestačil.
JAKUB VERČIMÁK (MFK Slovan Giraltovce)
(útočník – nar. 3. 2. 1993)
Najmladším hráčom v elitnej spoločnosti je šikovný odchovanec giraltovskeho Slovana a tento klub sa stal materským pre urasteného útočníka c výškou 180 cm. Futbalový kumšt zdokonaľoval pod taktovkou Jozefa Matiho v žiackom veku, v áčku sa cibril pri Ľubomírovi Puhákovi. Z rodných Giraltoviec sa vybral za futbalom do Dubnice, kde pôsobil dve sezóny, potom si to namieril do Michaloviec, odkiaľ sa vrátil späť do Giraltoviec. V drese Slovana podával vyrovnané výkony a tréner aj spoluhráči sa spoliehali na jeho góly. Bolo ich päť a pri pohľade do jesennej štatistky bola to takmer polovica zo všetkých! „Chýbali mi väčšie návštevy na jednotlivých zápasoch, ktoré boli vyrovnané čo charakterizuje aj celú súťaž. Potešilo ma, že som dostal dôveru trénerov, lebo sám svoje výkony nerád hodnotím. Tento rok nebol z mojej strany ideálny, lebo už som hral aj lepšie. Pokiaľ sa darí mužstvu aj mne sa hrá lepšie, lebo všetko sa odvíja od toho čo sa deje za mnou. Nedokázali sme si udržať dlhšie vyrovnanú výkonnosť, preto je ťažké menovať s kým sa mi hralo v tíme najlepšie. Príchod mužstiev bývalej republikovej tretej ligy priniesli oživenie, no niektoré príliš neoslnili.“ Patrí k víťazným tipov hráčov a jeho cieľom je sa neustále zlepšovať a napredovať. Futbalový vzor nemá, svojho času mu imponovala hra Ronaldinha.
MATÚŠ PEKÁR (FK Haniska)
(útočník – nar. 16. 3 1984)
Pri svojej výške 200 cm, by ho každý skôr pasoval za pivota v basketbale ako útočníka vo futbale. Je otázkou či by bol taký úspešný pod deravým košom ako je na zelenom trávniku. V jesennej časti najvyššej regionálnej futbalovej súťaže dal najviac gólov a dostal aj najvyšší počet hlasov v ankete od trénerov. Rodák z Bojníc začínal v FK junior Kanianka pod vedením trénera Petra Bulu. Neskôr pôsobil v Baníku Prievidza, Bohemianse Praha – Střižkov, béčku Sigmy Olomouc. Po zahraničnom angažmáne si to namieril do nášho regiónu a obliekal dresy Tatrana Prešov (ktorého je hráčom), Vranove a Rimavskej Sobote. Momentálne už druhú sezónu hrá v Haniske. Zdôraznil, súťaž je vyrovnaná a niekedy nie je vidieť že hrá prvý s posledným. Mrzí ho, že nie všetky hracie plochy sú v ideálnom stave. Medzi najlepších hráčov radí spoluhráča Kolbasa, ale jedným dychom dodáva: „Mal som vybrať iného, nie spoluhráča a bol ním stopér, proti ktorému sa mi hralo najťažšie. Bol ním Karol Sedláček. O miestenke v Jedenástke roka iste rozhodli moje góly v jeseni, aj preto môžem tento rok považovať za úspešný. Som rád, že sa nášmu celku darilo, dokázalo bodovať aj vonku, čo nebývalo zvykom po iné roky.“ V tejto spoločnosti by rád videl mladších hráčov, ktorých nechce menovať, a verí, že ich čas isto príde.
TEXT A FOTO: JAROSLAV GLOVIČKO