Futbalové laureátky

autor: redakcia
2628x čítané

Po druhý raz v rámci Jedenástky roka III. ligy východ vyhlásili aj najlepšiu ženskú Jedenástku roka. V nej hrali podľa očakávania prím Bardejovčanky.

LÍVIA KUĽKOVÁ (Partizán Bardejov)

(brankárka – nar. 17. 08. 1995)

Podobne ako vlani S futbalom začínala ako šestnásťročné doma v Bardejove pod vedením trénera Jaroslava Belejčáka. Prvé kroky mladej brankárky viedli do ligového družstva žien ŠK Štich Humenné v sezóne 2011/12 a už po roku sa dostala do výberu žien SR U 19. Od sezóny 2012/13 po prihlásení Partizána do II. ligy hráva opäť za tento materský klub, s ktorým postúpila do I. ligy. Na zápasoch ženskej ligy by privítala viac fanúšikov. Tento rok považuje za úspešný po viacerých stránkach. Miestenku si zaslúžila nielen za zodpovedný prístup k povinnostiam, ale aj hlavne za výkony medzi tromi žrďami. Za svoj vzor považuje otca, ktorý ako bývalý hráč jej rozumie a je oporou. Predsa len obdivuje americkú gólmanku Hope Solo pre jej vysoké sebavedomie aj profesionálny prístup.

VERONIKA STRONČEKOVÁ (Partizán Bardejov)

(stredopoliarka - nar. 1. 2. 1996)

Jej prvé futbalové kroky sa viažu k OcFK Marhaň a futbalový kumšt cibrila v kluboch FO Ajax Pakostvov, W.F.G. Trebišov, aby nakoniec zakotvila v prvoligovom Bardejove. Prvým trénerom ktorý jej vštepoval futbalovú abecedu bol Imrich Šoltýs. Najlepšie si na ihrisku rozumie s Fedorkovou, ktorá jej dokázala stále dobre načasovať prihrávku do výhodnej pozície. V spoločnosti najlepších by rada videla aj Anetu Semhricovú. Sezóna jej vyšla a darilo sa aj družstvu, ktoré vyhrávalo. Zo svetových hráčov poškuľuje za výkonmi Wayna Rooneyho. Ako priznala má viacero cieľom a medzi nimi nechýbajú ani futbalové. Rada by si udržala miesto v základnej jedenástke v klube a pomohla mu k najlepším výsledkom.

VERONIKA ROSOĽANKOVÁ (Partizán Bardejov)

(stopérka – nar. 30. 10. 1989)

Na futbalovú cestu vykročila v rodnom Humennom v celku ŠK Štich, čo privítala o to viac, táto hra ju zlákala od detstva. V klube, ktorý reprezentuje, hrá so srdcom a láskou, je disciplinovaná, takže na túto stredopoliarku je veľké spoľahnutie. Okúsila aj reprezentačný dres... len toľko, že Humenné je od Bratislavy ďaleko. Prezradila, že byť v Jedenástke roka je pre ňu veľká česť. „Sezóna bola u mňa najúspešnejšia, pretože sme v I. lige dosiahli svojou bojovnosťou a tvrdou prácou veľký úspech 3. miesto v tabuľke, začo môžeme poďakovať svojim trénerom za ich trpezlivosť s nami. Najlepšie sa mi hralo s Líviou Kuľkovou, lebo medzi brankárom a stopérom musí byť najlepšia spolupráca, aby obrana dobre fungovala.“ Ciele má vysoké, rada by si zahral s Bardejovom Ligu majstrov. „Potrebujeme na tom ešte trocha popracovať, zlepšiť štandardky či herné kombinácie.“

VIKTÓRIA POLLÁKOVÁ (FK Sp. N. Ves/Partizán Bardejov)

(stopérka - nar. 9. 5. 1998)

Rodným mestom šikovnej stopérky s výškou 178 cm je historické mesto Levoča, jej futbalové kroky sa viažu s klubom TJ Slovana nie však v Levoči ale Smižanoch. Reprezentantka Slovenska do 19 rokov je na svoje výkony sebakritická, keď prezradila že miestenka v tejto spoločnosti hráčok ju príjemne zaskočila. Na druhej strane aj potešila ale jedným dychom dodala, že výkony nemala ohromujúce, hoci tréneri boli opačného názoru. Rok berie ako úspešný, sezóne ešte nie, lebo sa skončil iba jej polčas a dôležité bude čo najlepšie zvládnuť jarnú časť. Najlepšie si na trávniku rozumie s dvojicou Rosoľankova a Čekanová, ktoré ju neraz dokážu zastúpiť a naopak. Miesto v tejto ankete by dopriala aj Rosoľankovej i Fedorkovej.

JANA MACALOVÁ (FK Spišská Nová Ves)

(stredopoliarka - nar. 31. 10. 1997)

V spoločnosti najlepších futbalistiek nášho regiónu je Macalová treťou, ktorej korene sa viažu k Spišu. Rodáčka z Levoče oblieka spišskonovoveský dres. Jej prvým trénerom bol Peter Jurjak. Sezónu nepovažuje za najideálnejšiu, skôr tu predchádzajúcu, v ktorej odohralo oveľa viac dobrých stretnutí. Dobre si na trávniku rozumie s Katkou Korfantovou, ktorá ako falošné krídlo často podporuje ofenzívu mužstva. V tejto spoločnosti hráčok by rada videla aj Michalovčanku Simonu Lukčíkovú.Za svoj vzor si vybrala Andreasa Iniestu, pre jeho vynikajúcu prácu s loptou.

DANIELA HOVANCOVÁ (Partizán Bardejov)

(stredopoliarka - nar. – 20. 7. 1994)

„Koženú“ naháňala s chlapcami v žiackych súťažiach v OŠK Kľušov, potom si to nasmerovala do Stropkova. Jej kroky ju neskôr nasmerovali cez Ajax Pakostov do bardejovského Partizána. S týmto celkom postúpila do najvyššej súťaže ,čo považuje za najkrajší okamih života a zároveň aj najväčší úspech hráčskej kariéry. V Jedenástke roka by rada videla Líviu Kuľkovú, lebo je veľkým príkladom v príprave aj zápasoch. „V bránke nemá konkurenciu,“ povedala na jej adresu. Zo svetových hráčov ju tvorivými i vodcovskými schopnosťami upútal Frank Lampard.

MIRIAM FEDORKOVÁ (Partizán Bardejov)

(stredopoliarka - nar.9. 2. 1989)

Najskúsenejšou hráčkou tejto regionálnej ženskej Jedenástke roka je odchovankyňa Štichu Humenné. Už v roku 2006 zažila atmosféru celoslovenskej ženskej Jedenástky, ktorá sa konala v Žiline. Tentoraz sa jej dali hlas tréneri nášho regiónu za stabilné a vyrovnané výkony. „Moje ďakujem patrí aj ostatným hráčkam, lebo bez nich by to nešlo. Aj vďaka tomu bol tento rok úspešný, dokázali sme postúpiť do I. ligy a získali sme si v nej hrou aj výsledkami rešpekt u súperiek.“

MICHAELA MAZÚROVÁ (FK Sp. N. Ves/Partizán Bardejov)

(stredopoliarka - nar. 7. 2. 1998)

S futbalom táto šestnásťročná hráčka začínala v rodnej Spišskej Novej vsi pod odborným dohľadom trénera Petra Jurjaka. Svoj herný talent sa rozhodla zdokonaľovať v prvoligovom Bardejove a darí sa jej celkom dobre. Výsledkom je aj miestenka v ankete Jedenástka roka, čo je túto mladú a šikovnú hráčku veľkou motiváciou do budúcna. Ako priznala rada by sa futbalu venovala profesionálne. Sezóna berie ako jednu z najlepších, výkonmi si vypýtala miestenku v družstve Slovenska 19. Na trávniku si dobre rozumie s Veronikou Galarovičovou a za svoj vzor si vybrala Lionela Messiho.

TAMARA KOFLANOVIČOVÁ (MFK Michalovce)

(útočníčka – nar. 3. 5. 1997)

V malebnej dedinke pod dargovskými kopcami naháňali deti futbalovú loptu a medzi nimi pozornosť upútala hlavne rýchlosťou a individuálnou prácou s loptou malá slečna, v ktorej tréner Milan Siksa už vtedy videl reprezentantku. Postupným zdokonaľovaním futbalových činnosti jej na škole výrazným spôsobom pomohol a vychoval ju pre veľký futbal. Náš „Mihaľovski expres“ sa objavil vo všetkých mládežníckych výberoch a obliekla aj najcennejší dres Slovenska. Svoju miestenku medzi najlepšími si vyslúžila vyrovnanými výkonmi, ktoré tréneri hodnotia natoľko že jej opäť dali svoj hlas v tento ankete.

ANNAMÁRIA ROHÁČOVÁ (Partizán Bardejov)

(útočníčka – nar. 10. 9. 1998)

Z rodných Holčíkoviec sa dostala du Humenného a cez miestny ŠK Štich do družstva Slovenska WU 15 a WU 17, Nečudo. Bola najlepšou strelkyňou na 1. Futbalových halových majstrovstvách Slovenska žiačok, čo jej v ročníku 2012/2013 pootvorilo dvierka hrať v ženskom družstve dospelých. S pod Vihorlatu si to vlani namierila do prvoligového Bardejova. Patrí do kvarteta hráčok, ktoré dokázali obhájiť svoje pozície z minuloročnej ankety. Futbalový rok považuje za úspešný a veľmi dobre si na trávniku rozumie s Martinou Šurnovskou a Máriou Mikolajovou, na ktoré sa vie spoľahnúť. Jej silnou stránkou je rýchlosť, vytrvalosť, strela a najmä súboje jednej na jednu.

ANDREA KOMÁRIKOVÁ (MFK Michalovce)

(útočníčka - nar. 24. 7. 1978)

Na zelenom trávniku už toho preskákala viac ako dosť 172 cm vysoká útočníčka, ktorá má vo svojom futbalovom životopise popísaných mnoho strán. Jej materským klubom je Olympia Košice, potom si zahrala za Štich Humenné a teraz oblieka dres Zemplínu Michalovce. V tejto spoločnosti hráčok má skúsenosti na rozdávanie a vo svojom klube patri k oporám. Ocenenie od trénerov a mieste medzi najlepšie futbalistky si veľmi cení. Spoluprácu so Zuzkou Jelenekovou si pochvaľuje, lebo spolu hrávali aj v iných kluboch. Rady by ešte odohralo niekoľko sezón, aby pomohla klubu dosahovať najlepšie výsledky. Taliansky hráč Francesco Totti patrí medzi jej vzor, ktorý napriek veku je oporou svojho celku.

TEXT A FOTO: JAROSLAV GLOVIČKO