Náročnosť je pre každého hráča vítaným pomocníkom

autor: Pito
1478x čítané

Aj futbalisti ŠK Odeva Lipany zistili, že v novovytvorenej najvyššej regionálnej súťaži nikto nebude brať do úvahy to, že v minulom ročníku pôsobili ešte v republikových zápoleniach. Museli začať tak ako ostatní účastníci od nuly a znovu si budovať dôveru, ale aj rešpekt rivalov. Možno keby sa hralo v jeseni ešte ďalej, bola by bilancia utešenejšia, lebo tri výhry v rade naznačili, že záver tohtoročnej časti zastihol kolektív v pohode a vo forme.

„Dokonca sme v poslednom meraní síl zaknihovali aj tri góly, čo sa stalo po prvý raz v priebehu uplynulých zápolení. Takže by som, nedbal, keby sme pokračovali v súťaži aj ďalej, ale treba sa prispôsobiť pravidlám a súťažnému poriadku,“konštatoval tréner Emil Jacko. Aj jemu sa pozdávala úroveň III. ligy, kvalita celkov a celková úroveň súperenia. “Vidno, že tímy si dali záležať na zvyšovaní športovej fazóny.“ K celkovému dobrému dojmu rozhodne prispel aj tento kolektív. „Vychádzali sme zo stabilizovanej zostavy, náročnosti na hráčov. Verili sme si a chceli hrať aktívne, odvážne, útočne v každom stretnutí. Nie vždy sa to celkom podarilo, ale nikdy sme sa neutiekali k tomu, aby sme si počínali alibisticky.“ Jediné, čo sa nepodarilo odstrániť, bola streľba. Množstvo šancí a iba málo gólov – taká by bola charakteristika herného prejavu ŠK Odeva. Zväčša mužstvo dokázalo len raz- či nanajvýš dva razy prekonať súperovho brankára. A tak nie div, že vedno s Giraltovcami Lipany sú outsiderom v počte nastrieľaných zásahov z tímov z prvej polovice tabuľky.„Na druhej strane vo väčšine duelov sme si udržali správne nasadenie a zaujali naším výkonom. Výnimkou boli len zápasy s Vranovom a Sninou. Hlavne ten druhý zápas nás veľmi mrzel a nebyť tohto zaváhania, naša pozícia mohla byť ešte lepšia. Treba však spomenúť aj to, že iba proti Vranovu sme zlyhali v defenzívnej činnosti a premietlo sa to do vyššej prehry, čo sa inokedy nestalo. “ Kormidelník E. Jacko vyzdvihol však prístup zverencov v stretnutí s lídrom Tatranom Prešov jun. A to napriek tesnej prehre. Hralo sa mužstvu lepšie doma či vonku? „V našom prostredí sme boli akosi ľahší, pohyblivejší, smelší a to bol rozdiel oproti predošlej sezóne. Koniec koncov teraz sme pred naším fanúšikom len raz prehrali. Silnou stránkou bola primeraná kondícia, aj preto sme finiš jesene úspešne zvládli.“ Isté však je, že dlhodobou boľačkou bol post útočníka a chýbal typický kanonier. Ešte dobre, že ťarchu zakončovania zobral na seba nestarnúci Drobňák, najlepší strelec mužstva, ktorý patrí medzi lídrov aj v celej súťaži. „Činil sa a ukázal, že pokiaľ sa hráč naplno oddá futbalu, roky nič neznamenajú.“ Neskôr mu dobre sekundoval Angelovič, ktorý po patáliách našiel svoje pravé miesto práve v útoku, kde sa ukázal ako veľmi platný hráč. „Len škoda, že ako Drobňáka, tak aj Angeloviča prenasledovali zdravotné komplikácie. Vyzdvihol by som ešte zástoj mladého Jabcona, ktorý si napriek konkurencii udržal flek v základnej zostave. Je to však aj výsledok našej filozofie, ktorú sme zaviedli v klube a ktorá dáva zelenú len tým, ktorí chcú za tento dres bojovať na doraz. Nič nie je určujúce, meno, zásluhy, talent či vek, ale len a len tvrdá práca, poctivý prístup v príprave i v zápasoch. Myslím si, že naši futbalisti si tento spôsob formovania fazóny osvojili a uvedomili si, že práve im chceme pomôcť, aby sa uplatnili, presadili,“ dodal tréner Emil Jacko.