Zdravotné patálie kapitánky
autor: Peter Cingel1525x čítané
Danka bola líderkou a dušou družstva, neustále burcovala svoje spoluháčky k vyššiemu nasadeniu. V rozhovore pred štartom I. ligy sa na súťaž veľmi tešila a vyjadrila aj túžbu, aby ju obišli zdravotné problémy. „Človek mieni, pán boh mení,“ konštatovala Danka pri hodnotení jesene v I. lige žien.
“Absolvovala som celú letnú prípravu, bez výraznejších absencií, myslím si, že s viac ako 90% účasťou. Trénovali sme 6 týždňov každý deň, jeden týždeň dvojfázovo, hrali sme 1-3 prípravné stretnutia týždenne. Tréningy sa obmieňali tak, aby sme sa zdokonaľovali po všetkých stránkach. Rozvíjali sme kondíciu, silu, herné kombinácie, pozičnú hru, atď. Po šesťtýždňovej príprave mal nasledovať prvý ligový zápas, ktorý bol nakoniec odložený. Ten by som ale aj tak nestihla. Prišli zdravotné problémy, pobyt v nemocnici a následné vyšetrenia. Bola som veľmi oslabená, keď som nemohla 4 dni jesť ani piť, a len horko ťažko som sa spamätávala. Vynechala som tri týždne z tréningov, keď som nemala ešte školu a mohla tak naplno trénovať, chcela som nastúpiť v dôležitom zápase proti majstrovi z Nových Zámkov. Nedalo sa, lebo po injekciách som mala zablokovaný nerv v bedrovom kĺbe a obmedzenú hybnosť nohy. Nastúpila som na posledných 5 minút stretnutia. Museli sme nútene striedať a tréner chcel šetriť hráčky na lavičke, ktoré by ináč mohli odohrať za juniorky celý zápas.“
Danka sa postupne zotavovala a začalo to vy vyzerať tak, že sa čoskoro na trávnik vráti. "Za týždeň som sa dala dokopy a nastúpila konečne v základnej zostave proti Hornej Nitre. To sa už hralo štvrté kolo. Môj výkon nebol ani zďaleka taký, na aký som zvyknutá. Po takom dlhom výpadku a nasadení rovno do hry. Cítila som nervozitu, neistotu a stratu kondície, na ktorej som 6 týždňov poctivo pracovala. Napokon som odohrala celý zápas a tešila som sa na tie ďalšie." Zdravie však opäť nevydržalo a kapitánka Bardejova musela sledovať nasledujúce zápasy len z lavičky. „Keď som sa chcela naplno rozbehnúť a začať odznova, prišiel zápal nosových dutín a ďalšie tri týždne nútenej pauzy. Zmeškala som zápasy v Humennom a v Dúbravke ako aj prestížny zápas doma so Slovanom.“
Aj keď sa na ligu veľmi tešila dočkala sa až v závere jesennej časti. „Po dlhom čase som mohla znovu hrávať a aj keď boli na mne poznať ešte dozvuky choroby, dostala som príležitosť zahrať si doma proti Šali v tíme junioriek. Bolo to už ôsme kolo! V tomto zápase som sa chytila, boli sme lepším tímom, zápas sme vyhrali a blikali vo mne svetielka nádeje v návrat medzi ženy. To sa mi aj podarilo a tak som v dohrávke druhého kola v Žiline mohla opäť viesť náš tím. Zápas to bol vyrovnaný, veľmi tvrdý a bojovný, ktorý sme lepšie zvládli my a odniesli sme si dôležité tri body. Znova som sa na ihrisku niekedy cítila ako vyoraná myš. Predsa som hrala zápas za ženy po dlhých šiestich týždňoch. Chýbala mi kondícia, správny prvý dotyk, herná prax, čo je po takom dlhom výpadku, myslím si, že normálne.“
Danka svoje účinkovanie hodnotí takto: „To bola celá moja jesenná časť v prvej lige. Dva celé zápasy a 5 minút na konci za ženy a 1 zápas za juniorky. Predstavovala som si to trochu ináč, ale prišla smola, ktorá sa so mnou dlho ťahala a ja som to nemohla ovplyvniť. Je pravda, že to všetko, na čom som počas dlhej a náročnej šesťtýždňovej príprave pracovala, je dávno preč a musím začať úplne odznova.“
Kapitánka musela priebeh ligových zápasov prevážne len z lavičky. Aký je teda ten iný pohľad na účinkovanie Partizána v prvej lige. Pohľad hráčky, ktorá by veľmi chcela na ihrisku pomôcť, ale nedalo sa: „Museli sme rozšíriť náš káder. Prišli mnohé dievčatá, reprezentantky, ktoré videli možnosť v Bardejove hrať najvyššiu súťaž. Do Bratislavy za štúdiom odišli Stanka Sobeková a Janka Mišeková. Veľmi mi chýbajú čo sa týka kvality na ihrisku, ale boli to aj skvelé dievčatá. Na zahraničný študijný pobyt odišli Kori Drotarovská a Natália Koščová. “
Atmosféra v družstve je už tradične dobrá. Baby, aj napriek zmenám v zložení družstva, sa navzájom podporujú a dobre spolu vychádzajú. „Všetky zmeny sa výrazne prejavili aj v kádri. Bolo náročné z pozície kapitána dávať partiu opäť dokopy. Chýbali nám naše spriaznené duše a naopak, do tímu prišlo veľa nových a silných individualít. Aj tak si myslím, že nové dievčatá skvele zapadli. Sú veľmi rýchle a šikovné na lopte, nemajú problém presadiť sa jeden na jedného. Sú pre Bardejov veľkým prínosom. Na ihrisku hráme ako jeden tím a snažíme sa tak správať aj mimo neho.
Na záver nášho rozhovoru Danka konštatovala : „Teraz nastáva príležitosť v zimnej halovej časti, kde sa budem popri náročnom štúdiu na VŠ snažiť dostať opäť medzi najlepšie. Bude to dlhá a náročná cesta, pretože za tie mesiace, čo som kvôli zdravotným problémom nemohla hrať, sa všetky ostatné spoluhráčky zlepšovali. Verím, že sa mi to podarí, že šťastíčko si ku mne nájde znova cestu a zdravie mi bude slúžiť."