Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

07. 12. 2014 o 14:46

Po dobrom rozbehu sa zasekol, ale vrátil sa späť

autor: Pito
1154x čítané



Prierez jesennou časťou v podaní druholigistov Tatrana Prešov prináša zaujímavé zistenia. Trebárs v tom, že zelenobieli mali „nos“ na série. Najprv v siedmich zápasoch po sebe nevyhrali, neskôr zase v rovnakom počte vystúpení v jednom kuse nezostali na štíte. Nie každý hráč mal rovnaký podiel na výsledkoch, koniec koncov dovedna prišlo k slovu až 28 jednotlivcov. Pritom iba Poliaček a D. Leško nechýbali ani raz. Zaujímavé je tiež to, že do siete súperov trafil až tucet hráčov.

 Medzi elitu v strieľaní gólov patril i Lukáš Eliaš, ktorý sa presadil štyri razy. „Mal som dobrý začiatok, darilo sa mi. Neskôr prišli slabšie chvíľky  celého tímu, čo sa premietlo i do mojich výkonov i toho, že som prestal dávať góly a nepremieňal som šance,“ rozhovoril sa tento hrotový hráč, ktorý prišiel pred začiatkom ročníka z Pušoviec ako suverénny kanonier. Na začiatku nechcel konkretizovať počet zásahov, ktoré by chcel dosiahnuť. „Som útočník a mojou úlohou je skórovať. Určite som  si predstavoval, že budem mať na konte viac gólov než mám.“ Určite podiel na tom malo aj to, že od 9. kola sa na dlhší čas prestal objavovať v základnej zostave a zdalo sa, ako keby tréner Stanislav Varga chcel uňho prebudiť väčší hlad po gólovom zakončení. Taký, aký ma v úvode, keď v štyroch vystúpeniach sa tri razy zapísal do listiny strelcov.„To neviem posúdiť, či to tak bolo, to by musel vysvetliť tréner. Určite po tom, čo mužstvo ochablo a nedarilo sa mu, sa tréneri snažili nájsť nejaký recept na prebudenie.  Obmieňali posty a hľadali iné obsadenie. Pravdaže, mrzelo ma, že nehrám tak často ako predtým, ale chápal som prístup realizačného tímu  i moju absenciu. Ja som však nikdy nepoľavil v ambíciách a makal som na tréningu stále na sto percent. Dúfal som, že moja šanca ešte príde.“ Bol aj prekvapený, že sa tak stalo v zápase v L. Mikuláši (podľa svojich slov vôbec nepredpokladal, že pôjde do základnej zostavy) a zase sa presadil v koncovke. Pravdepodobne to, že znovu sa dostal na scénu spôsobilo i jeho počínanie si v juniorskom tíme a to, že v stretnutí proti V. Opátskemu sa dva razy presadil vo finálnej fáze. Inak, kým spočiatku bol Eliaš v popredí a Šafranko sa hľadal, neskôr sa garde obrátilo.  Mimochodom, práve v spomínanom dueli v Liptove skórovali ako v jedinom v jeseni obaja títo útočníci.

To, že sa v polovici prvej časti Tatran znovu uchytil a prestal strácať body, bolo podľa L. Eliaša spôsobené i zmenou taktiky a prístupu. „Skôr sme zabezpečili stred ihriska a čakali na to, čo vymyslí súper. Nevyrukovali sme s takým prejavom, pri ktorom sme umierali na krásu. Prvoradé boli pre nás body.  Nehrnuli sme sa za každú cenu dopredu, lebo tento spôsob boja nás predtým neraz pripravil o body. Naša psychika stúpala, hrali sme uvoľnenejšie a nezahadzovali sme toľko možností ako napríklad v Trebišove či v iných dueloch. Viackrát sa nám pritom stalo, že stačil jeden náhodný gól rivala a boli sme nahraní. Tak sme to zmenili a podarilo sa nám zaskočiť i Michalovce i Liptovský Mikuláš v ich prostredí. S každým vystúpením sa zlepšovala pohoda v partii, viac sme si verili. Len škoda, že sme utrpeli tesnú porážku v Bardejove, inak mohla byť naša bilancia ešte presvedčivejšia. I tak sme ale už skúsenejší, ostrieľanejší, zomknutejší a želáme si, aby sme v tomto trende pokračovali aj na jar, ktorá bude ešte náročnejšia. Zažili sme rôzne úseky, pád i výstup, dlhú šnúru bez prehry, hoci to je vždy zradné, lebo sa čaká na zakopnutie. Jedno však vieme určite: Sme mladý celok a žiadne náznaky uspokojenia u nás neexistujú,“ dodal Lukáš Eliaš.