Vpredu sa trápili, vzadu sa činili

autor: Pito
1092x čítané

Na prvý pohľad umiestnenie Giraltoviec po jesennej časti najvyššej regionálnej súťaže nevzbudzuje mimoriadnu pozornosť (8. priečka). Lenže stačí si všimnúť skóre, ktoré je nepochybne pozoruhodné. V počte nastrieľaných gólov kolektív MFK Slovan (12) zjavne zaostal za inými tímami v prvej polovici pelotónu. Ba čo viac, aj celky z chvosta tabuľky sú na tom lepšie.

Z toho pohľadu je možno bodová bilancia až nad očakávanie dobrá, ale skutočnosť nezodpovedá predstavám. „Určite sme chceli mať viac bodov na konte, aspoň o tri-štyri navyše,“ konštatoval tréner Vladimír Rusnák. Jeho zverenci prehajdákali niektoré duely a tak prišli o lepšie postavenie. „Stačí si spomenúť na naše záverečné jesenné vystúpenie s lídrom z Prešova. Mali sme neúrekom smoly, veď sme zahodili dve penalty a rovnako sme nezužitkovali súboj s Veľkými Revišťami tiež na domácom ihrisku, pričom sme viedli ešte dvadsať minút pred koncom.“ Aj to je dôkaz , že pred vlastnými divákmi sa Giraltovčanom nehralo tak v pohode, ako by si želali a hlavne v koncovke zaostali. Proti sústrednejšej obrane sa nedokázali presadiť ani tí, čo majú na strieľanie gólov predpoklady - Vojta, Digoň či Pankuch.„To, že doma sme neboli takí silní, spôsobilo aj zranenie Čurlíka, ktorý bol práve na našom ihrisku cenný zahrávaním štandardiek a finálnymi prihrávkami.“ Vonku sa tím dokázal uplatniť brejkmi, lebo disponoval na tento spôsob hry vhodnými typmi hráčov. Určite v priebehu zápolení sa odhalila aj ďalšia slabina – fyzická pripravenosť. „Na tréningoch sa nás postupne schádzalo menej a menej, čo zavinila pracovná zaneprázdnenosť a iné povinnosti hráčov, aj z toho dôvodu sme v tabuľke klesali hlbšie. Určite sme trénovali menej než v predošlej sezóne a na túto stránku si musíme v zime posvietiť. V závere programu sa to trošku zlepšilo a preto aj naša hra už mala iné parametre.“ Možno aj resty v príprave v tréningovej dochádzke spôsobili, že výkonnosť tímu i jednotlivcov bola značne nestála a ani samotný kouč netušil, s čím vyrukujú jeho zverenci v konkrétnom zápase. Či zaberú alebo sklamú. „Najväčšiu záhadou pre mňa bola strelecká chudoba, niečo podobné som zažíval po prvý raz: Ukázalo sa, že niektoré veci vo futbale sa nedajú vôbec vysvetliť. Ešte dobre, že sme fungovali v defenzívnych činnostiach. Na obranu sme sa viac zamerali, lebo sme vnímali, ako sa trápime v koncovke. Bolo to treba nejako vykompenzovať.“ Medzi opory tímu patrili brankár Štefánik, Vojta, Fiľakovský, Čurlík, Verčimák. Do popredia sa dostávali aj mladší hráči – Gdovin či Kazimír. „Od menej skúsených som ale čakal väčšiu ctižiadostivosť a rovnako som predpokladal, že inak zaberie Kuriplach či Cauner,“ konštatoval tréner V. Rusnák, ktorému sa pozdával výkon zverencov v Humennom a naopak, výrazne ho sklamalo počínanie si mužstva doma so Sabinovom. V ďalšom období bude treba posilniť súpisku, lebo v uplynulom období sa vystriedalo iba 14 jednotlivcov. „Treba aj silnejšiu konkurenciu, čo azda pomôže v tom, aby si hráči uvedomili, že nie sú nenahraditeľní.“