Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

18. 12. 2014 o 17:07

Abdikoval, hoci to urobiť nemusel

autor: Pito
1825x čítané



Nie vždy sa vyplatí zamieriť do zahraničia. Nielen hráčom, ale i trénerom. Občas je to naozaj veľmi riskantná pozícia a stáva sa, že človek nedokončí robotu a predčasne sa vráti domov. To zažil na svojej koži aj Jozef Kostelník, bývalý lodivod Tatrana Prešov, ktorý po odchode z tábora zelenobielych dostal možnosť pracovať v poľskom futbale.

 „Hoci som tam dlho nepobudol, predsa to boli pre mňa neoceniteľné skúsenosti a neľutujem obdobie, čo som tam strávil. Už len preto, že futbal má iné postavenie v krajine našich severných susedov než u nás,“ zhodnotil výstižne svoju misiu kouč, ktorý si urobil v Tatrane dobré meno a to neuniklo pozornosti zástupcom druholigového celku Sandecja Nowy Sacz. Mimochodom, pred časom sa tam ocitol iný zástupca z Prešova – obranca Kačala, ale aj on sa vrátil radšej domov, lebo pôsobenie ho nenapĺňalo spokojnosťou.  J. Kostelník účinkoval v tomto klube len dva mesiace. Zvládol so zverencami deväť majstrovských vystúpení s dvoma víťazstvami a štyrmi remízami. Takže to nebola až taká neúspešná bilancia.  Prečo tam teda vydržal iba tak  krátko? „Sám som podal demisiu a urobil som tak po domácom víťaznom zápase, čo bolo možno na prvý pohľad nezvyčajné, ale o tomto kroku som uvažoval už istý čas. Takže zase to neprišlo zo dňa na deň, nebolo to náhle a unáhlené rozhodnutie. Usúdil som, že toto bude asi jediné východisko zo situácie.“ V tom období nebolo na tom  mužstvo nejako zle, pohybovalo sa v strede pelotónu  a nevyzeralo to na boj o udržanie sa. Pôvodne mal slovenský zástupca viesť tím jeden rok, no zostalo len pri želaní. Pritom Poliaci ho angažovali práve preto, že im imponoval spôsob hry, ktorý sa snažil naučiť hráčov v Tatrane. „Pred uzatvorením kontraktu som sa rozprával so športovým riaditeľom Sandecje, oslovila ho moja práca a to, aby sa perspektívni mladíci dostávali dopredu a mali čoraz výraznejší priestor v prvom tíme. Preto od môjho príchodu som sa držal tejto zásady a fungoval som v duchu mojej filozofie.“ Mužstvo nastupovalo na zápasy s piatimi-šiestimi odchovancami, čo bol značný progres oproti predošlej sezóne. Lenže postupne prišli isté veci, ktoré ovplyvnili Kostelníkove myslenie. „Uvedomil som si, že by som sa zbytočne vybíjal, míňal sily. Zistil som, že už je to o niečom inom. Najprv opustil svoju stoličku práve športový riaditeľ a po ňom i ja.“  Zrejme slovenský tréner prišiel na to, že už nemal motiváciu presadzovať isté skutočnosti a necítil asi primeranú podporu zo všetkých strán. „Niektoré súvislosti som nemohol ovplyvniť a to ma neposúvalo dopredu. Treba si  uvedomiť i to, že v cudzine je to predsa iné, napríklad jazyková bariéra a tak cudzinec až postupne príde na mnohé detaily, ktoré spočiatku prehliadal.“ Mimochodom, v celej II. poľskej lige bol jediným zahraničným trénerom a okrem toho v histórii Sandecje  ešte netrénoval žiadny iný tréner mimo Poľska. J. Kostelník viedol aj Slovákov – Cicmana, Náthera a Urbana.  „Zažil som i veľa dobrého, poučného, čo ma ešte viac dostalo do obrazu v tomto fachu. Takéto poznatky sa nedajú nikde inde nazbierať, len v cudzine. Myslím si, že som sa obohatil nielen ako tréner, ale i ľudsky ma to posunulo o kus ďalej. Samozrejme, tlak na aktérov v Poľsku je oveľa väčší než na Slovensku. Prejavuje sa to v záujme divákov, pozornosti médií.“  Pre Jozefa Kostelníka bolo iste vyznamenaním to, že niektorí hráči prišli za ním po tom, čo dal výpoveď, aby zostal. „A či to bolo náročnejšie než v Tatrane?  Všade sa vyskytujú i bočné vplyvy, lenže doma som si uvedomil, že má zmysel bojovať za svoju vec. V Nowom Saczi som už taký pocit neskôr nemal.“