Vianoce s Ondrejom Dudom
autor: Marián Škuba1804x čítané
V utorok 23. decembra, teda deň pred Vianocami, sa v Snine niekoľko desiatok mladých ľudí, začínajúci futbalisti, či tí, ktorým osud nedoprial život v rodinnom kruhu, potešilo predčasným vianočným darčekom. A nielen to. Mali možnosť sa osobne stretnúť a porozprávať sa s vychádzajúcou futbalovou hviezdou, čo je samo o sebe pre mnohých výnimočný a nezabudnuteľný zážitok.
Ondrej Duda pricestoval na vianočné sviatky domov. Aj v rámci svojho nabitého programu si našiel čas a prišiel rozdať darčeky mladým futbalistom MFK Snina a Základnej školy na Budovateľskej ulici, či deťom v jednom zo sninských detských domovov. Lopty, kopačky, športová obuv, futbalové chrániče, či brankárske rukavice... A k tomu aj trochu sladkostí, podpisové karty a tričká. Akcia sa konala pod záštitou Nadácie Stars & friends, ktorou je ako hráč zastupovaný. Stars & friends je svetovo uznávaná futbalová agentúra, ktorá zastupuje množstvo hráčov v jedenástich krajinách Európy a Turecku. Medzi popredných hráčov agentúry Stars & friends na Slovensku patria napr. Škrteľ, Kucka, Hubočan, Šesták, Nemec, Ďurica, Vittek, Duda, Malec...
V Snine sa nachádza päť základných škôl a jedna z nich je známa aj ako „futbalová“. Nachádza sa na „kopci“, resp. na najvyššom mieste sninského „Václaváku“, čím je myslená Budovateľská ulica. Nielen futbalový znak pri hlavnom vchode do budovy dával znať, že práve tu snúbia vedomosti so športom budúci futbalisti. Na začiatku kariéry sninskí, ale postupom času... Ukazovateľom úspechov je aj vitrína vo vstupnej časti chodby. Množstvo trofejí, aj klubové, či reprezentačné dresy, ktoré oznamujú, aké návštevy už mladí sninskí futbaloví školáci zažili – Ján Mucha, František Hanc, Ján Ďurica, či Stano Šesták... A na miesta ešte nie tak dávnej svojej minulosti sa vrátil aj Ondrej Duda. „Sú to pre mňa milé spomienky. Akoby to bolo včera, doslova som sa cítil, akoby som tu ešte mal v lavici svoje miesto,“ načrel Ondrej do studnice školských spomienok pri úvodnom spoločnom interview s médiami. A my sme v tom s ním pokračovali... Kto bol tvojím spolužiakom v školskej lavici? – V lavici so mnou sedel Jozef Šimon – Turík, ktorý aktuálne hráva v Michalovciach. Udržiavam s ním stále kontakt. Tiež Matúš Kira, michalovský brankár... Náš ročník „94“ sme boli silní, väčšina z nás aj niekde hráva. Keďže som narodený v decembri, chodil som do triedy s „95-kami“, patril som medzi najstarších. Vo všeobecnosti sa v školskom, či skôr učiteľskom ponímaní tvrdí, že žiaci športových tried sú „živší“, ako tí ostatní. Zjednotiť správanie v medziach noriem i učenie na požadovanej úrovni, aby pritom ostala zachovaná ich láska i vzťah k športu nie je vždy jednoduché. Najviac sa o to stará triedy učiteľ... – Mojou prvou pani triednou učiteľkou bola Valéria Némethová, na prvom stupni, teda prvý až štvrtý ročník. Na druhom stupni to bol pán učiteľ Marián Gonda. Ten trénoval práve „95“-ky, ja, ako starší, som patril k pánu trénerovi Mariánovi Volárikovi. Pre športovca je najlepším predmetom telesná výchova, to je logické. Ktorý iný predmet však možno nazvať obľúbeným? – Slovenský jazyk... I keď bol u mňa prvoradý futbal, doma som to mal zaužívané tak, že po futbalových povinnostiach boli na rade hneď tie školské. Tak som vedený od mala, takže v čase základnej školy to nebolo žiadne nútenie sa do učenia. Keď som odišiel do Košíc, futbal už nad učením prevládal. Čo som až tak veľmi „nemusel“, bola biológia, neskôr matematika...
Prvé fotografovanie, ešte pred oficiálnym začiatkom, si vyžiadali učiteľky, ktoré sa práve na Ondreja Dudu, ako svojho bývalého žiaka tešili. Jednou z nich bola aj slovenčinárka, Mgr. Eva Mihaliková... – Ondríka som učila v piatom a šiestom ročníku slovenský jazyk a výtvarnú výchovu. Bol to šikovný a skromný chlapec, veľmi dobre sa učil. Môžem stručne povedať – nadaný, talentovaný a šikovný žiak. I keď bol futbalista, bol rovnako dobrý a vnímavý v oboch mojich predmetoch. Máloktorý chlapec má vzťah a potenciál výtvarného cítenia i pravopisu. Diktáty zvládal v pohode, zo slovenského jazyka mal jednotku,“ poznamenala s úsmevom.
I keď prázdniny Vianoc bežali v plnom prúde, v budove ZŠ Budovateľská v Snine bolo od ranných hodín rušno. Najskôr sa hral v telocvični futbal, potom sa v školskej v školskej jedálni konala beseda, po ktorej sa rozdávali darčeky. Ondrej Duda odovzdal pre MFK Snina, ako aj ZŠ Budovateľská nové lopty, kopačky, chrániče, brankárske rukavice... Na rad prišla aj autogramiáda - kartičky, podpisy na tričká, aj kopačky, na záver fotky. Spoločná i individuálne, veď zvečniť sa s Ondrejom Dudom, vychádzajúcou slovenskou futbalovou hviezdou, bolo zážitkom. Skôr však, ako mohol Ondrej Duda mladých futbalistov obdarovať, musel odpovedať na otázky...
Kedy a kde po prvýkrát kopal do lopty? – Samozrejme, že ja si to presne nepamätám, ale čo mi otec rozprával, mal som štyri roky a bolo to doma. Loptou som okopával stenu, nábytok... Prvé futbalové vzory. Slovenské i zahraničné... – V mladom veku som registroval v reprezentácii Szilarda Németha, Mira Karhana, zo svetových Ronaldo, ale ten skorší, brazílsky, nie súčasný, ktorý svetovému futbalu vládne. Tiež Zinedine Zidane. Sninské školsko – futbalové obdobie... – Futbalovo ma v škole viedli páni tréneri Volárik a Kochan. Myslím, že podmienky sme mali ako žiaci základnej školy až nadmieru dobré, trénovali sme každý deň, hrali prvú ligu, v hlavách bol iba futbal, i keď, aj učiť som sa prinútil. Tak som bol vedený od mala – futbal i škola. V staršom veku vyhral jednoznačne futbal, škola musela ísť bokom (smiech). Keď mám konkretizovať sninské školské obdobie – ráno škola, potom športová príprava, následne opäť vyučovanie, popoludní tréning a podvečer ešte v telocvični s trénerom Vladom Mikom atletická príprava. Pamätám si, ako mi vtedy prízvukoval, že neviem behať, tak som sa musel učiť aj to najzákladnejšie. A večer doma, učenie. Zhruba to isté každý deň, po odchode do Košíc sa mi začal futbalový život rozrastať a pokračuje to doposiaľ. Pre každého futbalistu je dôležitý spánok... – Pred zápasom som zaspával ťažko, dlho som sa prehadzoval. Vždy som však bol ráno odpočinutý, pripravený zahrať čo najlepšie. Do školy ma zobúdzali rodičia, no priznám sa, že v Košiciach sa mi skoro ráno vstávať nie vždy chcelo. Aký je vzťah k počítaču? - Aj ja som vo voľnom čase sedel pri počítači. Nikdy to však nebolo na úkor futbalu. Ciele, méty... – Snívam o anglickej lige. Uvidíme. Musím byť zdravý, to je hlavné, následne spravím všetko pre to, aby sa mi tento sen raz stal aj skutočnosťou. A taktiež aj Liga majstrov. Rád by som si ju zahral. Svojho času sme ju s otcom pozerali doma v „telke“, teraz by som chcel atmosféru takéhoto zápasu pocítiť a užiť si priamo na trávniku ako hráč. S Legiou Varšava sme hrali predkolá, nepodarilo sa nám postúpiť do hlavnej súťaže, aj Európska liga je však pre naše mužstvo značným lákadlom a pre hráčov dostatočnou výzvou. Poľský klub Legia Varšava... Už jeden sninský odchovanec v tomto mužstve pôsobil... – Po odchode Jána Muchu prišiel k mužstvu slovenský brankár Dušan Kuciak a práve on mi v počiatočnom období veľmi pomohol. Poľština nie je až taká ťažká, rýchlo som dôležité slová pre futbalistu pochopil. Prvé naučené poľské slovo... Dúfam, že nebolo vulgárne? (otázku položila bývalá učiteľka). – Áno, presne tak, bolo vulgárne (smiech). Na tréningu som to počul, priznám sa, že aj použil. Rýchlo som sa však naučil bežne komunikovať. V mužstve je veľa mladých hráčov, s nimi som sa zblížil viac. Ondrej Duda už klope reprezentačnú bránu „áčka“... – Keď som bol ešte malý, mladý, nie žeby som už bol nejako starý (smiech), tak som do mládežníckych výberov reprezentácie vyberaný nebol. Asi som bol pre trénerov veľmi malý... Začalo sa to asi až v kategórii U-18, za U-19 som už odohral celú kvalifikáciu, U-20, U-21 za trénera Galáda bola zlomom v mojej kariére. Dôležitý však bol aj prechod k „áčku“ MFK Košice. Tréner Ján Kozák ma vytiahol do veľkého futbalu v Košiciach, rovnako mi dal šancu v seniorskej reprezentácii. Som mu veľmi vďačný...
Ondrej Duda pricestoval na vianočné sviatky domov. Navštívil však aj iný domov – detský. A aj tam bol priestor na otázky, darčeky, fotografie... „Ja som mal to šťastie, že ma do života vyslali rodičia. Pomáhali mi, radili, usmerňovali. Vo futbalových veciach najmä otec, bývalý futbalista, tréner. Vy túto možnosť, to šťastie, bohužiaľ nemáte, o to viac vám držím prsty, aby sa vám životné sny naplnili,“ pozdravil Ondrej Duda sninských „domovákov“ po svojom príchode. On opustil rodné hniezdo v štrnástich rokoch, Košice však nie sú pre Sninu za „svetom“, vždy sa z času na čas so svojimi blízkymi stretol. V decembri oslávil Ondrej Duda okrúhlych dvadsať rokov. Pre každého mladého človeka významný životný míľnik. Nie však iba preto bol významný aj rok 2014... „Bol to pre mňa vo futbalovom živote najúspešnejší rok, veď som tých významných a úspešných ešte veľa nezažil. Na prahu roka 2015 želám všetkým najmä zdravie, no tiež, aby mali čo najmenej problémov, aby sa mali radi a pomáhali spraviť svojim deťom ten správny krok do života. Ak pre seba niečo futbalové, tak zahrať si Ligu majstrov,“ dodal Ondrej Duda.
Ondrej DUDA - narodený 5. decembra 1994 v Snine, výška 183 cm, váha 64 kg, číslo dresu 8... Svoju futbalovú kariéru začal v MFK Snina. Od dorastu pôsobil v MFK Košice. V zimnom prestupovom okne sezóny 2013/14 sa dohadoval na prestupe do poľského tímu Legia Warszawa. Zmluva s Košicami mu končila v lete 2014, Ondrej chcel odísť už v zime, čo by bolo výhodné aj pre klub, ktorý by za neho inkasoval peniaze (v lete by totiž mohol odísť zadarmo). Do Legie nakoniec v závere februára 2014 prestúpil. Podpísal zmluvu na 41⁄2 roka. V Ekstraklase debutoval 9. marca 2014 v stretnutí so Slask Wroclaw (1:1). Nastúpil v základnej zostave a hral do 57. minúty. O týždeň neskôr, 16. marca, strelil v Ekstraklase svoj prvý ligový gól proti tímu Wisła Kraków. Zvyšoval na priebežných 2:0, stretnutie skončilo 2:2. Prakticky nepotreboval čas na adaptáciu v novom klube, od začiatku podával výkony na vysokej úrovni. Sezónu 2013/14 zakončil úspešne, ziskom poľského ligového titulu. V sezóne 2014/15 v domácom dueli 2. predkola Ligy majstrov UEFA proti írskemu klubu St. Patrick 's Athletic FC (1:1) prihrával v samom závere na gól Radovićovi. Tomu istému hráčovi gólovo prihrával aj v odvete 23. júla, Legia vyhrala v Írsku 5:0 a postúpila do 3. kola proti škótskemu Celtic Glasgow. S Legiou mal našliapnuté do play-off predkola po víťazstvách nad Celticom 4:1 doma a 2:0 vonku, avšak UEFA potrestala kontumáciou klub za administratívnu chybu (neoprávnený štart Bereszynského v závere odvetného stretnutia) a Legia tak prišla o možnosť zabojovať o základnú skupinu LM. Namiesto toho sa predstavila v 4. predkole Európskej ligy 2014/15 proti kazašskému FC Aktobe. Duda strelil v prvom zápase v Kazachstane víťazný gól a zariadil výhru Légie 1:0. Vyhrali aj v odvete a kvalifikovali sa do základnej skupiny. Víťazným gólom rozhodol aj zápas 6. novembra 2014 proti Metalist Charkov, Legia si víťazstvom 2:1 zabezpečila postup do jarného šestnásťfinále. Duda reprezentoval Slovensko v kategóriách U19 a U21. S tímom U21 vyhral (09.2014) 3. kvalifikačnú skupinu, čo znamenalo účasť v baráži o majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov 2015 v Českej republike. Tréner Ján Kozák ho 4. novembra 2014 nominoval do A-mužstva slovenskej reprezentácie pre kvalifikačný zápas s Macedónskom a prípravný s Fínskom. Proti Macedónsku nenastúpil, debutoval 18. novembra proti Fínsku, kde nastúpil na ihrisko v 59. minúte (2:1).