Stal sa kanonierom, hoci to bolo z núdze

autor: Pito
1605x čítané

V jedenástke VsFZ III. futbalovej ligy sa ocitli niektorí jednotlivci po prvý raz. Medzi nimi aj Jakub Verčimák, hráč MFK Slovan Giraltovce, ktorý bol v spoločnosti ocenených najmladším aktérom. Vzhľadom na to, že má iba 21 rokov, určite to, že mu svoj hlas dalo šesť trénerov, je nesporným vyznamenaním jeho herného majstrovstva.

Tento borec prevzal štafetu po svojich spoluhráčoch Petrovi Štefanikovi či Lukášovi Vojtovi, korí boli v Jedenástke v predošlom vydaní. „S nimi sa určite porovnávať nemôžem,“usmial sa J. Verčimák. Na jeho výkonnostnom raste mal podiel náročný tréner Vladimír Rusnák. Ten ho povzbudzoval aj v tom, aby sa pokúšal o zakončenie, keďže niektorí iní futbalisti v Giraltovciach v jeseni v koncovke nevynikli. Aj preto kolektív dal málo gólov a paradoxné je, že takmer polovicu z toho biedneho počtu dosiahol práve tento futbalista. „To, že som dal päť zásahov a celý tím iba dvanásť, ma možno posunulo medzi laureátov tejto ankety. Sám seba nechcem hodnotiť, to by museli povedať odborníci, ktorí ma potisli do menoslovu, ale, pravdaže, som rád, že to takto dopadlo.“ Jakub sa domnieva, že nie je klasický útočník, lepšie sa cíti ako podhrotový hráč alebo stredový ofenzívny záložník. „Keď si to ale situácia vyžiadala a nebolo iného riešenia, posunul som sa dopredu. Treba hrať tam, kde to mužstvo potrebuje a ako sa rozhodne tréner. Preto v záverečných šiestich stretnutiach som nastupoval v útoku.“ Pri zakončení sa dokázal presadiť rôznymi spôsobmi, najviac si však cení svoju pravačku. Zaujímavé je, že na jarnú časť predošlého ročníka nerád spomína, vtedy mu to veľmi nešlo. „Vtedy to ale išlo mužstvu, v jeseni to bolo zase naopak.“ Na otázku, či sa mu do pamäti vryl nejaký výnimočný zápas, záporne zavrtel hlavou.„Mojou úlohou nebolo strieľať góly, ale skôr asistovať pri nich. Mal som však vari i šťastie, že sa mi celkom vo finálnej fáze darilo, ale nepovažujem sa za nejakého vychýreného kanoniera.“ Prirodzene, hráčov, ktorí to s loptou vedia v ofenzíve a vedia sa dostať do dobrej streleckej pozície, si okamžite všimnú lanári, tréneri. Preto je namieste otázka, či Jakub zostane v Giraltovciach aj naďalej. Pri tejto téme sa len pousmial. „Jedna vec sú predstavy, iná realita, možnosti.“ Koniec koncov už predtým si oproboval aj pôsobenie inde, ako dorastenec účinkoval v najvyššej slovenskej súťaži v Dubnici i Michalovciach. „Tam ma prerábali na defenzívneho záložníka, hoci som tam prišiel ako podhrotový hráč. Radšej spomínam na účinkovanie v dubnickom mančafte, v Michalovciach medzi staršími dorastencami to už také dobré nebolo, v kariére som trošku ustrnul. Menej som nastupoval, preto som sa neskôr vrátil domov do Giraltoviec, lebo v michalovskom béčku som nevidel veľkú perspektívu vzhľadom na konkurenciu, aká tam bola. Navyše môj materský tím účinkoval v rovnakej súťaži,“ dodal Jakub Verčimák, ktorý vie, že futbalista, pokiaľ chce vyniknúť, musí byť silný po každej stránke. Fyzickej i mentálnej. „Psychika je veľmi dôležitá, na jej skvalitňovaní pracujem, aby som bol odolný, pevný. Určite viem, že niektoré veci prídu s vekom a skúsenosťami, no treba stále pracovať na sebe a zdokonaľovať sa. Aj preto, aby neboli vo výkonnosti veľké výkyvy,“ dodal jeden z ocenených hráčov.