Walko ostáva pre nás ikonou

autor: Eugen Magda
1409x čítané

Bol jedným z našincov. Nikdy nepovedal, že nie. AJ keď ho choroba odsunula na vedľajšiu koľaj, on však aj neraz vtedy pomohol, kde mohol. Aspoň, keď stretol svojich známych, o ktorých vedel, že sú schopní a ochotní premiesť jeho myšlienky a námety ďalej. Gustáv Walko bol rád, že sa nestrácali, že aj takýmto spôsobom pomáhal kypriť neraz už pomaly vyschnutú futbalovú pôdu.

Keď bol medzi svojimi, čo zdieľali podobné myšlienky ako on, mal vždy dobrú náladu. Napokon tá ho sprevádzala celým životom. To potvrdia napokon ešte tí, ktorých lákala podobná ľudová zábava ako jeho, čo celý futbalový život mal bohatý a úrodný. Nepremrhal ho. Bol trénerom nielen na malých ihriskách, no i vo veľkých kluboch, ale predovšetkým na krajskej úrovni, kde pomáhal tvoriť slovenskú i čs. reprezentáciu. Veľa urobil aj vo VSŽ i vo VSS, kde práca s mlaďou rozkvitala aj jeho pričinením. To bol napokon tiež dôvod, prečo ho vysoko uznávali tréneri ČSR Vladimír Mirka, František Koček, Anton Keszeli, ale i Jozef Hodulík, František Fecko, Štefán Mátyás, Jozef Kuchár, vlastne všetci tí, čo v mládeži videli našu budúcnosť.

Hoci Gustáv Walko vychoval nespočetne veľa chlapcov pre futbal, mal radosť, keď mohol priložiť ruku k dielu aj pri tvorbe rôznych reprezentačných vekových kategórii. Z jeho hľadáčika žiaril stredopoliar Jaroslav Pollák v 1965 na turnaji UEFA v NSR, či o rok neskôr, teda v šesťdesiatom šiestom, obranné trio Pivarník, Štefan Jutka, Bodnár, ktoré bolo ozdobou ČSR na podobnom defilé v bývalej Juhoslávii. Nuž, ani sa nečudujeme, že z hráčov, čo pracne povyberal, postupne zostavil aj svoju vysnívanú jedenástku. Tá východu určite nerobila hanbu, naopak robila mu nie každodennú reklamu. Napokon, samotné mená neklamú, ale hovoria jasnou jasnou rečou v tejto zostave: Seman – Pivarník, Š. Jutka, J. Suchánek, Bodnár – Fecko, Pollák, A. Daňko – Onufrák, Bubenko, Ujhelya (Andrejko). O ďalších ligových adeptoch ani nehovoriac, lebo ako hovorieval, východoslovenská studnica talentov nerobila v jeho ére týmto končinám hanbu, ale radosť,

Gusto mal z toho všetkého radosť. Veď aj vďaka tomu roky bol v Košiciach na na pôde mesta a neskôr i kraja dobrým tajomníkom, čiže sekretárom, ktorý opraty držal pevne vo svojich rukách. Vážil si každého, preto nikdy nikde nehovoril o sebe, o svojej práci, ale o kolektíve takých vynikajúcich funkcionárov akými boli Chudina, Fr. Princz, G. Princ, V. Martinček, Kmec, Lenko, J. Sabo, Balla, Bartečko, Habočik, Bruňacký, Hrabinský, MUDr Sabo-Nacko, Dolog, Vaško, Laborecký, vari najbližší spolupracovník, nestor na funkcionárskom poli Ján Sakáč a ďalší.

Žiaľ, tieto vzácne slová z úst Gustáva Walka už nikdy nepočujeme (13. 6. 1937 – 7 . 1. 2015), lebo po ťažkej chorobe nás futbalový nadšenec a ctiteľ hry hier opustil navždy. Škoda, lebo kým ho zdravie nezradilo, bol pre tento šport veľkým prínosom a hodnotným pomocníkom, preto ostáva pre nás ikonou košického futbalu.

Česť jeho pamiatke!