Zimné hľadanie futbalového šťastia

autor: Pito
1690x čítané

Zdá sa, že kolotoč skúšania a hľadania si nových možností sa roztáča na plné obrátky. Týka sa to mnohých futbalistov – hlavne z vyšších súťaží – ktorí pôsobili vlani na hosťovačke mimo materských klubov, ale po návrate domov sa dlho doma nezohriali. Platí to aj defenzívnom stredopoliarovi Tatrana Prešov Petrovi Liptákovi.

Tento hráč odišiel vlani do Banskej Bystrice. Predchádzala tomu skúška v Jihlave, kde bol síce spokojný, aj klub sa vyjadroval pochvalne na jeho adresu, ale nakoniec predsa k dohode nedošlo. Keďže bývalý tréner Dukly Norbert Hrnčár tohto borca dobre poznal, rozhodol sa osloviť ho. Slovo dalo slovo a Šarišan sa sťahoval pod Urpín. „Škoda, že nakoniec sme obstáli ako tím zle a obsadili sme po jeseni posledné miesto. Na druhej strane som rád, že som si znovu oproboval najvyššiu súťaž. Lenže naša hra nebola na dostatočnej úrovni, rovnako kvalitná na to, aby sme obsadili lepšiu pozíciu. Potešil ma však záujem Banskobystričanov a som rád, že som sa rozhodol pre tento krok. Zvažoval som jeho plusy aj mínusy, ale vyšlo mi, že pokiaľ je možnosť, treba si to vyskúšať aj inde. Nebolo to spôsobené tým, že by ma niekto z Tatrana vyháňal, ale sám som sa takto rozhodol. Bolo to pre mňa osožné, ale mrzí ma, že sme to nedotiahli vyššie,“ rozhovoril sa P. Lipták. Na otázku, či sa pod Urpín vráti, nevedel dať jednoznačnú odpoveď. „Uvidí sa...“ Nuž, medzi časom sa mu do cesty dostali ďalšie možnosti a tento hráč sa ukázal na skusoch v Poľsku – v prvoligovom klube Ruch Chorzów, kde ale podľa agentúrnych informácií nebude pokračovať po tom, čo odohral duel proti Opave.

Vyzerá to tak, že nejaký čas ešte prebehne, kým niekde zakotví a možno to naozaj bude znovu v B. Bystrici, kde vlani došlo aj k výmene trénera, ale vraj to na vlastnej koži nejako negatívne nepocítil. „Bol som tam spokojný v každom období, s každým som vychádzal dobre a to sa týkalo aj trénerov. Len ma škrelo, že zdravotne som sa dosť dlho trápil, mal som problémy so svalmi na nohe, dlho som nevedel, čo vlastne mi je. Neskôr sa odhalila príčina a tak som pookrial, hoci som i niektoré zápasy kvôli patáliám vynechal.“ Inak, na strednom Slovensku sa stretol aj s bývalými spoluhráčmi – Dolným a Střihavkom. „Takže sme oprášili spomienky. Tie sa mi vrátili aj po tom, čo som si uvedomil, že boj o záchranu som už tiež predtým zažil práve v Tatrane Prešov. Takže viem asi, čo na jar Duklu čaká, nie je to nič jednoduché a príjemné.“ Samozrejme, ani odchod mimo zelenobieleho klubu neznamenal, že by na Šarišanov zanevrel. Naopak, neustále bol v kontakte s hráčmi. A reálne vnímal aj to, že káder sa poriadne obmenil, omladil. V tom je podľa neho záruka perspektívnosti a taký je svetový trend. „Stále chlapcom fandím a verím, že to na jar pôjde ešte lepšie. Nazdávam sa, že pokiaľ sa futbal bude robiť v Tatrane s láskou a nadšením, tak sa to neskôr všetko vráti v podobe dobrého pocitu, primeraných výsledkov,“ nezaprel lokálpatriotizmus Peter Lipták.