K slovu prišla znovu obohraná pesnička
autor: Pito1575x čítané
Dokumentujú to i ostatné dve vystúpenia ŠK Odeva, v ktorých hráči ani raz neskórovali. Nepodarilo sa im to vo Veľkých Revištiach a ani doma proti Humennému. Na začiatku jarnej časti bol veľkým prísľubom návrat kanoniera Lukáša Eliaša do staronového prostredia. Tento typický hrotový hráč, ktorý odišiel pred časom z Lipian do Pušoviec, odkiaľ zamieril do Tatrana Prešov, je predurčený na strieľanie gólov. V duchu tradície to hneď skraja odvety aj dokázal, keď skóroval v meraní síl s Plavnicou. „Nevyšlo mi to v premiére na pôde michalovského béčka, tak som si povedal, že azda reparát zvládnem v domácom prostredí v derby. Bol som rád, že mi to tam padlo a prispel som k zisku troch bodov,“ uviedol L. Eliaš, ktorý sa už okamžite po príchode počas zimnej prípravy zhostil svojej roly a podarilo sa mu presadiť sa v koncovke. Naznačil, že aj jemu vyhovuje viac prírodný trávnik než umelý, hoci v tomto období sú ešte terény poznačené vrtochmi počasia. Na margo kolektívu, v ktorom sa po čase ocitol, riekol: „Tvoríme skúsený tím, máme svoju kvalitu, hráči sú vyspelí, futbalovo dobre vybavení. Takže si veríme, súperov nepodceňujeme ani nepreceňujeme, ale spoliehame sa na svoje prednosti a futbalovú tvár. Naším zámerom je hrať čo najlepšie, dosahovať primerané výsledky. Myslím si, že máme natoľko zrelý celok, ktorý by mal vyvolať rešpekt súperov. Jednoducho – musíme hrať tak, aby mali obavy iní.“ Lenže ukazuje sa, že ani Lipany nie sú celkom odolné voči momentom, ktoré oslabujú ich herný prejav. Po vydarenom rozbehu prišlo najprv nečakane hladké zakolísanie na ihrisku Veľkých Revíšť, kde sa skončila séria piatich víťazných duelov ťahajúca sa od záveru jesene, a minimálne rovnako zarmútila naposledy aj remíza doma s Humenčanmi. Ani L. Eliaš nenašiel spôsob, ako sa presadiť, pričom oba zápasy boli odlišné. V prvom prípade zlyhalo celé mužstvo, keď sa nedokázalo popasovať s jednoduchým herným štýlom hostiteľov a minulú sobotu zase sa nechalo vykoľajiť defenzívnou taktikou Humenného. Tréneri Emil a Štefan Jackovci napriek kritickým výhradám akosi nevedia primať zverencov, aby vložili do výkonu viac srdca, nasadenia, túžby a dravosti. Šance sa síce naskytli, ale hráči v nich zlyhali a tak sa znovu dostáva k slovu obohraná pesnička z jesene o nedostatočnej schopnosti zúročiť možnosti. A vyzerá to tak, že treba znovu nabudiť tých (aj L. Eliaša), čo na to majú vlohy, aby sa v streľbe spamätali. Pokiaľ nepríde renesancia zásahov, zostanú ešte nadlho iba spomienky na úspešný vstup. To však nestačí.