Zaváhania zoťali postupovú nádej

autor: Pito
1900x čítané

Uplynulý ročník najvyššej regionálnej futbalovej súťaže priniesol niekoľko zvratov a bol v znamení viacerých ašpirantov na postup. Napokon najviac sily, výdrže, odhodlania a vyrovnanosti vo výkonoch predviedla Spišská Nová Ves. Práve v potlačení rozkolísanosti kvality hry mali niektorí iní rezervy. Napríklad aj Lipany. Niet pochýb, že pre ŠK Odeva je umiestnenie sklamaním.

V tomto klube sa netajili tým, že chcú sa dostať vyššie. Tréner Emil Jacko to neraz prízvukoval a apeloval na zverencov, aby si dali na svojej hre záležať, lebo predsa je rozdiel hrať v regióne a v republikovej súťaži. Argumentoval aj takými vecami, akými sú štadióny, zázemie aktérov, kvalita trávnikov, kultúrnosť divákov. Dlho sa zdalo, že jeho partia to berie vážne, ale vo finiši predsa prišli zaváhania, ktoré Lipanom zoťali postupovú nádej. Niektoré straty bodov prišli nenápadne, iné vypuklo. Hlavne derby v Sabinove bolo rozčarovaním. „Do prestávky sme hrali v pohode, mali sme hru pod kontrolou a všetko nasvedčovalo tomu, že by sa nám nič zlé nemohlo stať. Lenže tak ako niekoľkokrát na jar, aj tentoraz sme doplatili na zlú koncovku. Potom domáci dali gól a nás to vyviedlo natoľko z miery, že už sme na tento zásah nedokázali odpovedať,“ priznal trpké pocity jeden z kľúčových hráčov tímu Mikuláš Gomoľa, ktorý si poťažkal aj na to, že v závere ročníka nebolo všetko v duchu fair play a mužstvo zažilo aj závan nepríjemných vetrov spoza opony... „Napríklad zápas v Snine nebol podľa nás celkom košer, mali sme mať výhodu pokutového kopu, no nestalo sa tak.“ Teraz je však už zbytočné lamentovať, lebo oponenti by namietali, že keby Lipany zúročili iné stretnutia, nemuseli sa vôbec obávať o svoju prvú pozíciu, na ktorej sa istý čas pohybovali. „Samozrejme, že to, ako to nakoniec vypálilo, nás rozladilo, lebo sme si verili, že to dokážeme. Mali sme na to, aby sme šancu, ktorá sa jasne črtala, naplno pretavili v úspech.“ Je zaujímavé, že hráči ŠK Odeva dokázali doslova neuveriteľné veci, pričom hlavne nevídaný obrat v zápase s Haniskou doma bol excelentný, ale na druhej strane sa potkli v momente, keď to nikto nečakal. Napríklad doma proti Humennému. „Vtedy sme búšili do súpera, hralo sa stále na jeho polovici, ale i tak nám nebolo súdené vyhrať. Ťažko sme sa vedeli presadzovať proti tým, ktorí stavili na vyslovenú defenzívu. Navyše ak je známe, že sme strieľali len málo gólov. To bol kameň úrazu.“ Nevhod prišla aj porážka vo V. Revištiach či ďalšia domáca remíza s Vranovom.. „Niekedy sme naozaj doplatili nie na slabší výkon, ale skôr na to, že sme si nedokázali nakloniť šťastenu na svoju stranu. V ofenzíve sme si v daktorých dueloch vylámali zuby a práve absencia rozhodujúcich gólov nás stála potrebné body,“ dodal Mikuláš Gomoľa. V Lipanoch môžu smútiť i preto, lebo hráčske predpoklady na úspech jednoznačne boli, ale pokiaľ sa nepodarí na dlhšie stabilizovať výkonnosť a kolektív zavše neodolá aj nepriaznivým okolnostiam, tak potom sa možnosti na radosť chopí ochotne niekto ďalší.