Sľubné vyhliadky si sami odohnali

autor: Pito
1386x čítané

Hoci sa dlho zdalo, že na postup z najvyššej regionálnej futbalovej súťaže budú ašpirovať Lipany, predsa finiš vyšiel lepšie ich konkurencii. Ambiciózny a kvalitný káder ŠK Odeva sa tak pripravil o účasť v republikových zápoleniach, pričom si to spôsobil svojimi niektorými kľúčovými zaváhaniami.

Najmä porážka v Sabinove, ktorý bol v tom čase na hrane udržania sa, bola rozčarujúca. „Po tom, čo sme doma predviedli parádny obrat s Haniskou, prišiel skrat u susedov. Do prestávky sme hrali ešte v rámci „normy“, ale potom to už bolo niečo, čo si neviem doteraz vysvetliť. Jednoducho sme zlyhali na celej čiare,“ vrátil sa k tomuto zlomovému zápasu tréner Emil Jacko. Pripomenul, že možnosť na účasť v II. lige sa vykryštalizovala postupne v priebehu jari jednak na základe vlastných výsledkovo, ale aj počínania si rivalov. „Keď sme sa ocitli v popredí, tak sme si povedali, že to môžeme skúsiť a využiť možnosť, ktorá sa javila ako celkom reálna. Lenže keď už išlo do tuhého, tak sa nám vyhliadky nadobro vzdialili. “ Práve kouč pripomínal zverencom, že je iné hrať v regióne a v II. lige. Nielen po stránke výkonnostnej, ale i preto, že v republikových zápoleniach sú iné štadióny, prostredie, kvalita terénov. „Navyše pre mladých chlapcov, odchovancov by sa otvorili dvere k inému futbalu, mohli sa posunúť ďalej. Nuž, čo nevyšlo tentoraz, musíme sa pokúsiť dosiahnuť nabudúce. Rozhodne by nás toto sklamanie nemalo usadiť a pribrzdiť v úsilí.“ Po zápase so Stropkovom si nielen realizačný tím, ale i hráči uvedomili, že potenciál je dostatočný na to, aby sa bojovalo o prvú priečku. „Motiváciou boli pre nás i niektoré skutočnosti, ktoré neboli celkom fér a vlastne nás poháňali dopredu.“ Avšak nepodarilo sa udržať fazónu v takom rozsahu, aby to postačovalo na dostatočný počet bodov. „Netreba zabúdať, že iba pomerne úzky káder ťahal celú sezónu a tak prišli výkyvy, únava sa podpísala pod niektoré úseky vystúpení.“ Remízy s Humenným či s Vranovom doma, porážka v Snine a hlavne v Sabinove – to všetko sa podpísalo pod rozhodujúci nepríjemný ortieľ.„Keď sme dokázali v prvej polhodine streliť gól, všetko bolo v poriadku. Pokiaľ to tak neoblo, nastalo trápenie. Chýbal nám aj borec, ktorý by strhol ostatných a vedel by vyburcovať kolektív. Rovnako sme nedisponovali ani režisérom hry.“ Najväčším problémom bolo však premieňanie šancí, hoci po príchode Eliaša na jar sa to o čosi zlepšilo. „Stále tvrdím, že kvalita hry a úspešnosť či horšia bilancia – to všetko je ukryté v hlavách hráčov. Na jednej strane sme ukázali morálnu silu, hlavne proti Haniske, inokedy sme však nečakane stroskotali,“ dodal E. Jacko, ktorého mohlo tešiť, že sa uchytili mladíci Hovančík a Štroncer a stále dobre fungovala defenzívna činnosť. Tá kontrastovala s problémami v útočnej fáze. Medzi ťahúňov patrili Šimko, Gomoľa, Janič, Drobňák, Pončák, pričom dopredu sa futbalovo dral Blaško či Jabcon. Uplynulá sezóna bola teda pre Lipany v mnohom zaujímavá, ale i nevyspytateľná. Pokiaľ sa z nej poučia, tak by mohli byť v tej ďalšej ešte odolnejší a menej náchylní na sklamania.