Pokory sa neradno zbavovať

autor: Pito
1356x čítané

Ročník ako na hojdačke. Tak by sa dalo charakterizovať účinkovanie treťoligistov Giraltoviec v uplynulej edícii najvyššej regionálnej futbalovej súťaže. Jeseň bola sľubná, miestami výborná, ale jar priniesla po dobrom rozbehu množstvo rozpakov, otáznikov a nevyriešených restov.

Určite zlomovým zápasom nielen na jar bolo vystúpenie s V. Opátskym a domáca porážka. Odvtedy sa valili na tím čierne mračná, ktoré čiastočne odohnala výhra nad V. Tatrami. Možno práve nenaplnené ambície a skraty v hernom prejave i prístupe spôsobili, že tréner Vladimír Rusnák sa rozhodol pred záverom ročníka nepokračovať ďalej pri tíme MFK Slovan. „V jeseni bolo lepšie nasadenie a hlavne svedomitejší prístup zverencov. Nielen v tréningoch, ale v samotných zápasoch. Možno na jar prišla predčasná úľava, poľavenie, tréningová morálka už nebola zodpovedajúca tomu, čo sme proklamovali. V lanskej časti zápolení bolo vidno, že mužstvo chce šliapať a driapať sa hore, v odvete tieto vlastnosti značne vyprchali,“ konštatoval už bývalý lodivod. Povzdychol si, že ho zamrzelo, pokiaľ už u hráčov nevidel také nadšenie a pracovné povinnosti kradli hráčov z tréningovej účasti. „Navyše nemôžem sa ubrániť dojmu, že predošlé úspešné výsledky podmienili zmýšľanie zverencov, ktorí si zľahčovali niektoré veci, podcenili náročnosť súťaže, tvrdú prípravu a preto hra už nemala také parametre, aby bola úspešná.“ Nuž, pokiaľ na tréningoch nie je takmer polovica mančaftu, potom je ťažko docieliť, aby fungovala nielen primeraná kondícia, ale i herný systém. „Bolo len otázkou času,, kedy sa nám to vypomstí a naša hra začne krívať.“ Ešte na začiatku odvety boli Giraltovčania poriadne vysoko, lenže prerátali sa, ak si mysleli, že je po všetkom a nemusia už ďalej bojovať o svoju prestíž. Pri vyrovnanej súťaži, akou je táto, stačia detaily na totálnu zmenu v pomere síl. „Prehnané sebavedomie sa nikdy nevypláca, lebo potom sa šťastena odkloní.“ Pokora je vždy prvoradá to si v Giraltovciach tiež postupne uvedomili. „Niektoré podstatné skutočnosti som neustále chlapcom prízvukoval, ale dosť neskoro pochopili, že len tvrdá práca môže priniesť želané ovocie. Ešte doma sme ako-tak v závere zvládli zápasy, ale bolo zjavné, že vonku to bolo o niečom inom.“ Taktická disciplína nebola stopercentná a tím sa neraz zložil po tom, čo inkasoval. Okrem toho nohy mu podrážala nedostatočná koncovka a navyše daktorí jednotlivci neodviedli to, čo predtým a na čo mali dispozície. „Kým vládla v mančafte pohoda, pribúdali body aj plusové body. Akonáhle nastalo ochabnutie, ktoré vyplývalo z mylného názoru, že sa už nič zlé nemôže prihodiť, tak sme išli dolu kopcom. Nemali sme iskru, energiu, oduševnenie, neprejavili sme dostatočnú túžbu byť ešte lepšími,“ dodal Vladimír Rusnák. Miestami sa mohol spoľahnúť na skúsenejších hráčov, ktorí vedeli ovplyvniť pozitívne aj mladších spoluhráčov. „Nazdávam sa, že uplynulá sezóna by mala byť zdrojom poznatkov na to, aby sa aktéri poučili z toho, čo neurobili dobre. Pokiaľ tak urobia, je predpoklad, že v ďalšom ročníku by mohli skončiť aj lepšie ako tentoraz.“