Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

14. 09. 2015 o 19:35

Čistý štít už minulosťou

autor: Pito
1339x čítané



Tak a už nikto nie je bez prehry. Taký je podstatný sumár uplynulého druholigového kola. Tatran Prešov aj L. Mikuláš ako poslední mohykáni dostali tiež od svojich súperov na „frak“ a museli si pripísať prvý neúspech v sezóne. Mrzieť to musí určite viac zelenobielych, ktorí mali v Dolnom Kubíne určite prijateľnejšieho súpera než Liptáci v Bardejove.

 Ukázalo sa však, že niekedy statočný výkon a cenná výhra môžu viac ublížiť ako pomôcť. Predtým Šarišania zdolali doma FC VSS Košice a zdalo sa, že sú naozaj v laufe. Lenže problémom väčšiny tímov je udržať si rovnakú výkonnostnú fazónu dlhší čas po sebe – vo viacerých stretnutiach. „Neboli sme slabší, hoci je pravda i to, že sme si v druhom polčase, keď sme prevzali iniciatívu, nevypracovali takmer žiadne vyslovené šance. Domáci nás zaskočili do prestávky nasadením, nesmiernou túžbou zraziť nás na kolená a boli naozaj prekvapivo razantní, agresívni, pohybliví a srdnatí,“ konštatoval jeden z trénerov Tatrana Ján Karaffa. Paradoxne domáci však nedokázali prekonať znovu výborného brankára Taliana, no „postaral„ sa o to vlastný spoluhráč P. Jacko, ktorý nechtiac center zo strany usmernil do vlastnej brány. Je to smola, lebo stopér Prešovčanov sa vypracoval naozaj na oporu tímu a vedno s gólmanom Talianom tvoria hlavnú os defenzívnej spoľahlivosti. „Mali sme možnosti na zmenu výsledku, ale Dávid Leško ani Šafranko nepochodili v koncovke. Tá nás opätovne zradila a tak sme si lepší výsledok nemohli vybojovať.“ Nuž, podstatné bolo, že kým predtým trebárs v Bardejove sa šťastena usmiala na zverencov trénera Stanislava Vargu, takto tentoraz už niektoré nedostatky „vyššia moc“ netolerovala a naznačila Prešovčanom, že musia svedomite makať proti každému súperovi, nielen proti tým, čo sú vychytení, zvuční a na popredných priečkach tabuľky.

 Inak, je zaujímavé, že podoba zostavy tohto celku sa neustále mení. Jednak to spôsobujú neustále výpadky kvôli maródke (Lipták, Dupkala, Hruška), ale i postupné vracanie sa na trávnik niektorých hráčov, ktorí boli herne mimo. To je i prípad krajného beka Jakuba Barteka, ktorý sa v priebehu jesene zapojil po ročnej pauze znovu do diania. „Pravdaže, nútená prestávka bola nepríjemná, dlhá a stresujúca, ale našťastie stáli pri mne mnohí kamaráti, spoluhráči a podržali ma i tréneri, vedenie klubu,“ uviedol bývalý mládežnícky reprezentant, ktorému vážne zranenie kolena a následná operácia prerušili kariéru na dosť dlhé obdobie. Nie je bez zaujímavosti, že Bartek sa dostal na ihrisko aj preto, že v zápase so Zvolenom sa predtým zranil ďalší obranca Dzurík. Preto voľba padla naňho a odvtedy už miesto v základnej jedenástke neopúšťa. „Snažím sa vrátiť do pôvodnej formy, dohnať zápasovú prax a kondíciu. Určite to ešte nejaký čas potrvá, ale makám z plných síl,“ dodal rovnako sklamaný a smutný J. Bartek, ktorému tiež náladu pokazila prvá porážka v ročníku na Orave. „Vždy je lepšie, pokiaľ sa mužstvu darí, boduje, vyhráva, ako keď ťaha za kratší koniec,“ dodal tento borec, ktorý sa nezamýšľa nad tým, či má už miesto nadobro vyárendované. „Chcem hrať  a urobím maximum pre túto métu, no zostavu neovplyvním, tá je stále vecou trénerov. Ja však chcem ísť stále dopredu, byť výkonnostne na vyššom stupni a azda tak presvedčím všetkých, že na to mám. “