Majú bod, siahali však po troch
autor: Pito1647x čítané
Nie div, že po zápase lomcovali s hosťami emócie. Aj preto, že v prvom vzájomnom zápase v ouvertúre ročníka Svidníčania doma podľahli tomuto súperovi a chceli mu túto porážku vrátiť. „Určite sme stratili dva body a nie je to tak, že sme jeden získali,“ poznamenal Lukáš Hricov, ktorý sa priznal, že ešte aj po príchode domov bol poriadne naštvaný aj na seba, že nepremenil dve veľké šance v čase, keď ŠK FUTURA viedol. „Keby som dal aspoň jednu šancu, tak sme mohli mať výhru v suchu. Niekedy sa pozerám na tieto situácie nadľahčene a hovorím ostatným, ktorí mi vyčítajú zahodené možnosti, že keby som premieňal každú príležitosť, tak nie som v tomto tíme, ale niekde v Reale Madrid. No určite ma to veľmi mrzí, že to takto vypálilo.“ Nuž, hostia vyhrávali 1:0, navyše domáci prišli o vylúčeného hráča, čo bola ideálna cesta k úspechu. „Také mám nervy, neviem sa stále z toho spamätať, že sme to nedotiahli do úspešného konca a tesne pred záverom duelu sme inkasovali vyrovnávajúci gól,“ uviedol pohotový zakončovateľ, ktorý zužitkoval na začiatku druhého polčasu pokutový kop. Domáci boli síce podľa slov exekútora namosúrení, ale nebol na to dôvod. „Brankár vyrazil loptu pred Mariána Paňka, ktorý ju vrátil späť, lopta skákala na bránkovej čiare a Jožko Lukáč ju zasiahol rukou. Jasná penalta.“ Sninčania dlho nevyhrali, no v minulú stredu v dohrávke so Sabinovom sa konečne dočkali troch bodov, čo bola menšia výhoda pre celok spod Dukly. „Keby domáci neboli predtým vyhrali, tak by sme to mali veľmi náročné, lebo aj predtým na vlastnom ihrisku nepochodili. Vedeli sme však, že to už nie je tá Snina, ako obvykle, keď súperi neraz po ceste už v Humennom prehrávali 0:3. Chceli sme tri body, možno o týždeň budeme spokojní aj s jedným.“ Určite však napriek menšiemu zakolísaniu zverenci trénera Ľubomíra Horochoniča zvládli finiš v o inom predvedení než prvú časť sezóny. „Aj vo Vyšnom Opátskom sme mohli dopadnúť lepšie, do prestávky bol stav 0:0, ale po zmene strán zobral réžiu do rúk niekto iný, nie domáci kolektív. Škoda,“ uviedol autor ôsmich gólov, pričom dva dosiahol z pokutového kopu (predtým zúročil aj penaltu v Krásnej). Je spokojný so svojou bilanciou? „Otec ma síce podpichuje, že zásahov mohlo byť viac, ale treba si uvedomiť to, koľko zápasov som odohral. Prvé dve kolá som nenastúpil, lebo som nemal ešte registračku, v ďalších troch či štyroch súbojoch som zase nebol k dispozícii, mal som natrhnutý lýtkový sval. Takže niektorí, čo sú predo mnou, majú aj oveľa viac odohraných minút na konte.“
Nový člen v treťoligovej spoločnosti zaplatil určite viackrát v priebehu jesene nováčikovskú daň a dlho sa nevedel dostať do primeraného tempa. Potom sa však ľady predsa pohli a postupne prišli aj sympatické výkony. „Niektoré veci sa museli utriasť, ustáliť a museli sme si tiež zvyknúť na náročnejšiu súťaž. Myslím si však, že v ostatných kolách to už bolo podstatne iné, lepšie,“ dodal L. Hricov, ktorý si uvedomuje, že prišiel do tímu ako hráč, ktorý má zabezpečovať góly, no aj on si musel všeličo preskákať, aby sa začal presadzovať v koncovke. Na jar by to však v mančafte aj v jeho výkonoch malo byť ešte výraznejšie.