Okyptená zostava nemala nárok na dôstojnú rozlúčku

autor: Pito
1410x čítané

Keď treťoligoví futbalisti Sabinova na „dušičky“ zdolali Pušovce, málokto z nich predpokladal, že do konca jesene už bodovo nezaberú. A pritom mali ešte pred sebou dva zápasy – dohrávku v Snine a predohrávaný zápas v rámci 16. kola s Plavnicou. V oboch meraniach síl však MFK Slovan vyšiel naprázdno.

Najmä „kapurkový“ súboj s Plavnicou hostiteľom vôbec nevyšiel. Hoci sa túžili rozlúčiť s publikom a starým futbalovým rokom úspešným výsledkom – v duchu hesla, že koniec dobrý, všetko dobré – predsa to nevyšlo. Takže úslovie si mohli akurát obmeniť: Koniec zlý, všetko zlé. Samozrejme, nie je to celkom tak, ale je pravda i to, že ostatné zaváhania im pozíciu nepomohli vylepšiť, skôr naopak. „Žiaľ, neboli sme v plnom zložení, chýbali nám viacerí hráči a ledva sme poskladali základnú jedenástku. Na lavičke boli náhradníci, ktorí boli východiskom z núdze, nemohli sme rátať ani s dorastencami. Zostava bola poriadne okyptená a to nás položilo na lopatky. K preriedenej súpiske pribudli i absencie dvoch ukrajinských legionárov – Miliutina a Ryčuka, ktorí sa vrátili domov. To, že nehrali, bolo na našom výkone badateľné, chýbali nám ich skúsenosti, prehľad v hre. Okrem toho v Snine dostal červenú kartu Lapoš, takže aj to nás značne brzdilo, lebo vpredu nemal kto podržať loptu,“ rozhovoril sa skúsený futbalista Ľubomír Andraščík. Podľa neho náročný záverečný týždeň s tromi vystúpeniami neubral natoľko síl, aby sa nedalo zahrať lepšie (tréner Jaroslav Galko sa kondičnej stránke venuje dostatočne), avšak iba v tom prípade, keby boli poruke všetci hráči. Proti Plavnici to bol zápas o jednom góle. Dosiahli ho hostia a preto sa mohli radovať. „Do prestávky sa hralo obojstranne útočne. Súper si počínal otvorene, vyplatilo sa mu to, ujal sa vedenia. My sme naopak smerom dopredu neurobili nič. Po prestávke sme boli herne síce lepší, ale len po šestnástku. S výnimkou azda troch sľubnejších pozícií sme si však za celý zápas nič poriadne nevypracovali. Plavničania boli v defenzíve pevní, odolní, do ničoho nás nepustili, spoliehali sa na brejky. Podľa mňa však deľba bodov by bola spravodlivejšia.“ Nuž, v prvom kole ročníka Sabinovčania dominovali akurát na ihrisku FK Družstevník, tento rival im to však tentoraz vrátil.

V jeseni domáce prostredie Sabinova nebolo takou oporou, ako by sa žiadalo, dve prehry a dve remízy hovoria za všetko. K tomu treba pridať aj to, že vonku sa tiež galkovci netrhali pri ryžovaní úlovkov. Aj preto napriek jedenástej priečke sa čierne mračná súvisiace s bojom o záchranu nepodarilo odohnať a vyzerá to tak, že znovu sa bude opakovať situácia z uplynulého ročníka, keď mužstvo absolvovalo vyčerpávajúcu jarnú odvetu o prežitie. Už by zrejme všetci boli nesvoji, keby sa MFK Slovan nedržal zubami-.nechtami nad vodou, ale bojoval kdesi v popredí. „Nie je to nič príjemné stále mať nôž na krku. V ostatných sezónach je to tak a pokiaľ sa nič zásadné neprihodí, tak to bude znovu úmorné naháňanie každého bodu, aby sme si udržali príslušnosť v najvyššej regionálnej súťaži. Predsa len v lete sa káder oslabil odchodmi štyroch hráčov zo základnej zostavy a hoci prišli Ukrajinci, predsa ešte nejaké zo dve posily by sa zišli,“ dodal Ľ. Andraščík.