Dlhodobá vízia porazila treťoligovú ponuku

autor: Pito
2040x čítané

Niekedy sa hráč vytratí zo scény a iba náhoda spôsobí jeho opätovné „poskočenie“ do pozornosti fanúšikov. Tak to je i v prípade Richarda Grajcara, bývalého futbalistu Tatrana Prešov. Ten sa rozhodol kvôli zdravotným problémom opustiť elitnejšie súťažné zápolenia a svoje pôsobenie na trávnikoch momentálne spája s Pečovskou Novou Vsou. Tam sa nedávno zviditeľnil parádnym gólom z úctyhodnej vzdialenosti do vinkľa a jeho efektný pokus sa dostal aj na televízne obrazovky prostredníctvom známej rubriky vysielanej v závere športového spravodajstva v istej komerčnej televíznej stanici.

„Bolo to v zápase proti Hermanovciam, strelil som v poradí môj šiesty gól v jesennej časti,“podotkol skromne najlepší strelec tímu, ktorý sa pohybuje v okresnej súťaži od leta tohto roku. „Dohodol som sa s funkcionármi, že odohrám a odtrénujem to, čo mi dovolia povinnosti v Tatrane Prešove, kde trénujem kategóriu U-14. Táto pozícia je pre mňa prioritou a vedenie klubu mi umožnilo pôsobiť v amatérskom futbale v rámci možností. V jeseni som absolvoval väčšinu stretnutí, niekedy som naskočil až postupne do diania, lebo som kvôli trénerským záležitostiam nestíhal začiatok vystúpenia,“ prezradil čo-to o svojom zástoji tento talentovaný 24-ročný borec, ktorý sa priskoro musel nedobrovoľne rozlúčiť s oslnivejšou futbalovou kariérou.

Prečo sa upichol, práve v Pečovskej Novej Vsi, v tíme účastníka VI. ligy? Nuž, v tomto klube už kedysi hral a všetko je spojené s jeho patáliami so zdravím. Veď ako nadaný mladík, ktorý koketoval dokonca s odchodom do Talianska (bol sa predviesť v Ascoli či SSC Neapol), musel takmer nadobro ukončiť činnosť s loptou, lebo mu rupli platničky. Bolo to v stretnutí juniorky Tatrana, kde si spôsobil vážny úraz.. Ako 18-ročnému hrozilo, že už si do lopty nekopne, lebo lekári mu to sprvoti zakázali. Postupne sa však pustil do intenzívneho posilňovania svalstva na chrbte a dostal sa z problémov. Preto si mohol zahrať v Peč. N. Vsi i M. Šariši. Popri tom však cítil, že možno to dlho nevydrží a vrhol sa na trénovanie najmenších adeptov v zelenobielom klube. Vlani sa však znenazdajky ocitol v zimnej príprave druholigistov Tatrana. „Bol som rád, že si na mňa spomenul tréner Kostelník, ale nebolo mi dopriate dlho pobudnúť v áčku.“ Po pár zápasoch si roztrhol meniskus a poškodil si krížne väzy v kolene, podrobil sa operácii a pár týždňov maródoval. „Mesiac som sa dával dokopy, ale tréner mi dával nádej, že ak sa dám do poriadku, dostanem šancu, avšak ďalšia smola prišla onedlho. Na druhom tréningu po doliečení, keď som išiel naplno, som sa dostal do kontaktu v súboji, spadol som a mal som odtrhnutú chrupavku v členku. To ma definitívne odradilo. Zase som dva mesiace laboroval so zranením a neskôr som sa vrátil do Malého Šariša. Tam som nejaký čas vydržal, ale už kvôli iným nárokom aj mojim povinnostiam som sa s tamojším tímom rozlúčil a zamieril som do nižšej súťaže. Nechcel som niečo sľubovať, keď som vedel, že nie som stopercentný. V Pečovskej Novej Vsi mi vyšli v ústrety, že budem hrať vo voľnom čase.“ Inak, na účinkovanie v sledovanejších zápoleniach nemyslí, nazdáva sa, že toto je už uzatvorená kapitola, hoci človek nikdy nevie. „I v lete som mal ponuku ísť do tretej ligy, ale zamietol som to. Aj preto, že končím magisterské štúdium na vysokej škole a rád by som sa venoval naplno mládeži, pokiaľ mi to Tatran umožní. Táto robota je pre mňa prvoradá,“ dodal Richard Grajcar, ktorý uprednostnil dlhodobú víziu pred krátkodobým realizovaním sa.