Dopredu mohli, ale dozadu museli

autor: Pito
1406x čítané

Určite medzi tímy, kde vládne spokojnosť po treťoligovej jeseni, patria Lipany. Kolektív ŠK Odeva sa ocitol pred vstupom do zápolení medzi ašpirantov na čelo pelotónu a túto prognózu potvrdil. Dlho sa dokonca zdalo, že zverenci trénera Emila Jacka budú ako jediní bez prehry. Hoci sa tak nestalo, predsa sa podarilo splniť hlavné predsavzatia.

„Nebolo jednoduché zvládnuť rolu favorita v mnohých zápasoch a držať dlhú šnúru bez porážky,“rozhovoril sa E. Jacko. Vyzdvihol však stmelenú partiu, odhodlanie. Podčiarkol, že futbal je o zábave a prinášaní pozitívnych emócií pre hráčov i divákov. „Každý by sa mal tešiť na zápas či tréning a to v uplynulom období v našom tíme platilo.“ Kolektív Lipian šliapal systematicky, postupne, s pokorou za cieľom. „Stále sme išli na ihrisko s tým, že sa ideme zabávať a odovzdať maximum, aby sme boli spokojní a dokázali podstatu práce.“ Kolektív bol ešte silnejší, vyzretejší, cieľavedomejší než predtým. „Pri kormidle som tretiu sezónu, v uplynulom období sme niečo urobili a to na chlapcoch vidno. Či ide o mladých alebo skúsenejších. Káder je dobre vyskladaný. Mať v tabuľke pravdy pätnásť plusových bodov zaväzuje aj teší.“ Hoci v lete došlo k zmenám a odišli hráči ako Drobňák či Šimko, ktorí boli oporami tímu, a nahradili ich menej ostrieľaní, predsa sa uplatnili, ukázali svoju kvalitu, zžili sa s kolektívom. „Oproti jari sme už nemuseli prehadzovať hráčov na viacerých postoch, čo nerobilo dobrú krv, preto sme potrebovali niektoré posty zdvojiť až strojiť, zostava bola viac stabilizovaná. Aj keď nastali výpadky, predsa sme to dokázali hneď zaplátať a nenarušilo to výkonnosť mužstva, pohodu, hernú koncepciu. A v čom budem chlapcov na jar ešte viac nabádať? Aby si dali viac záležať na regenerácii, niekedy je totiž menej viac a budem nástojiť na tom, aby si vo vlastnom záujme ustrážili túto činnosť. Niekedy nám to v závere chýbalo, bolo vidno, že hráči sú uťahaní.“

V prvej časti ročníka najlepšie zápasy Lipany zvládli vo Vranove a doma s Veľkými Revišťami. Naopak, najhoršie to bolo v Krásnej. „Tam nám to absolútne nevyšlo. Nemal som síce chlapcom čo vyčítať, lebo všetci chceli, ale bolo zrejmé, že majú toto plné zuby. Výsledok bol krutý, ale neboli sme schopní vystreliť na bránu a tak sme si nič iné nezaslúžili. Avšak aj podobné facky sú niekedy na prospech.“ Kouč neraz avizoval, že nestačí zvládnuť jeden-dva zápasy, ale stále treba hrať dynamicky a účinne. Niekedy očakával od niektorých i o čosi viac. Nechcel niekoho vyzdvihovať nad ostatných, ale predsa len pochvalu si zaslúžil Pončák, ktorý hral na inom fleku. Rovnako tak sa vyšvihol odchovanec klubu Rokošný, 19-ročný mladík, ktorý dal sedem gólov a stal sa najlepším zakončovateľom ŠK Odeva. „Zobral to na seba a nech sa mu darí v koncovke aj naďalej. Uplatnil sa i Jano Dlugoš, ktorý nás posilnil. Je to veľmi inteligentný a pokorný futbalista do stredu poľa, taký typ nám chýbal. Na prvom mieste však vždy bola partia.“ Lipany udivovali perfektnou defenzívnou prácou, inkasovali iba desať gólov. „Od prvého po posledného hráča sme pracovali na tom, aby si chlapci plnili povinnosti smerom dozadu. Zverenci si zobrali za svoje nepísané pravidlo, že dopredu môžeš, ale dozadu musíš. Obrana hrala takmer stále v rovnakom zložení, stopéri Štefčák s Gomoľom to výborne dirigovali, aby to klapalo,“ dodal Emil Jacko.