Tréner bol dobrým prorokom, lebo hráčom veril

autor: Pito
1533x čítané

Určite nie každý z účastníkov regionálnych futbalových súťaží s nadšením privítal záver jesennej časti. K tým, čo by iste radi pokračovali v zápoleniach, patrili aj hráči Svidníka. V záverečných piatich kolách boli totiž poriadne rozbehnutí, tri razy vyhrali a iba raz prehrali. Čiastočne si tak vynahradili manko, ktoré nazbierali v prvej polovici prvej fázy ročníka.

Po administratívnych ťahoch sa celok spod Dukly ocitol medzi elitou v regióne ako nováčik pod hlavičkou humenského ŠK FUTURA. To sa udialo tesne pred vstupom do sezóny, čo iste tiež podmienilo nevydarený štart. „Keby sme skôr vedeli, na čom sme, tak iste by aj naše výsledky boli iné. Bez toho, aby som sa vyhováral, malo to vplyv na pohodu a verím, že v opačnom prípade by sme mali o pár bodov na konte viac. Avšak začiatok bol rozpačitý a hra tiež nebola ktovieaká. Lenže už vtedy som hovoril, že pokiaľ zostane káder pokope a chlapci budú chodiť na tréningy, tak ukážu oveľa viac. Chcelo to však nejaký čas a predpokladal som, že sa tak stane približne v polovici jesene,“ rozhovoril sa tréner Ľubomír Horochonič. Veril zverencom, vedel, že prišli kvalitní jednotlivci, lenže tí potrebovali čas na aklimatizáciu, zohranie sa. „Som rád, že moje odhady sa potvrdili, lebo potom mužstvo začalo mať svoju tvár a premietlo sa to i do postavenia v tabuľke, ktoré sa zlepšovalo.“ Kouč vyjadril vieru, že na jar, pokiaľ káder zostane pokope, to môže byť ešte výraznejšie, hoci už teraz sú nejaké signály o tom, že niektorí hráči sú na muške iných tímov a chystajú sa aj na skúšky. „Nevieme, čo bude v budúcom roku, či si udržíme všetkých hráčov, nuž aj preto by som osobne uvítal, keby sme ešte jedno-dve kolá odohrali.“

V každom prípade by Ľ. Horochonič uvítal, keby sa súpiska ešte obohatila o približne tri nové mená, lebo vie, na ktorých postoch by bolo treba skvalitniť mančaft. Aktuálne umiestnenie je vzhľadom na nevydarené obdobie v počiatku súťaže dôvodom na spokojnosť, hoci kormidelník je maximalista. „Uvedomujem si, že mužstvo má ešte na viac, len musí byť dlhšie spolu.“ Kým vo fáze, keď to nešlo, chýbala kolektívu istota a pravá fazóna, postupne sa hráči uchytili. „Boli sme už zohratí, lebo úvodné kolá sme hrali v akomsi improvizovanom zložení, jednotlivé posty boli poprehadzované. Pribudlo aj sebavedomie, lebo dovtedy nás na zem zrážali hrubé individuálne chyby. Neskôr sme nastupovali v stabilnom zložení, akurát jeden—dva posty sme menili a chlapci si viac verili.“ Najhorší výkon mužstvo predviedlo v Trebišove, s tým sa tréner dlho nemohol vyrovnať. To bol zlom, po ktorom nastali vydarenejšie časy. Naopak, najlepšie si hráči počínali v derby. „Možno to bola náhoda, ale myslím si, že skôr sa chlapci vedeli maximálne motivovať akurát v súperení s Giraltovcami, so Stropkovom a s Bardejovskou Novou Vsou. Bodaj by hrali s takým oduševnením a bojovnosťou proti každému. Taktiež proti Veľkým Revištiam sme zamakali na doraz, bol to vynikajúci výkon. Dlho sme nedokázali dať gól, ale zverenci šliapali do konca.“ Niektorí jednotlivci si udržali správnu fazónu za každej situácie, aj vtedy, keď to tímu nešlo. „Nebudem ich menovať, ale sú takí hráči, ktorých si veľmi vážim. Všetko je výsledok poctivej a aktívnej práce, ak budú čítať tieto riadky, oni sa tam nájdu,“ dodal Ľ. Horochonič.