Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

15. 12. 2015 o 18:00

Rovnaká úroda doma aj vonku núti k zamysleniu

autor: Pito
1499x čítané



Niektoré tímy predpokladali, že jeseň nedopadne príliš dobre vzhľadom na niektoré neočakávané skutočnosti, iné zase vhupli do starostí, ktoré ich prenasledovali dlhší čas a nedokázali sa vymaniť z ich područia. Preto odpočet za prvý „polčas“ nie je optimálny, ale zase to prináša so sebou novú výzvu dokázať podstatne viac v jarnej odvete. To je prípad štvrtoligistov Ľubotíc.

Trénerovi TJ Sokol Marekovi Procházkovi sme položili zásadnú otázku – čo vám príde ako prvé na um, ak si vybavíte predošlé zápolenia? „Hlavne pomyslím na to, že vzhľadom na to, ako sme hrali, sme získali veľmi málo bodov, ale nakoniec osemnásť  poctivých bodov,  ktoré sme nazbierali,  je odzrkadlením momentálnej situácie.“ Táto  odpoveď si žiadala bližšie priblíženie: „Rozhodlo nepremieňanie šancí a to, že sme mali veľmi veľa zranených hráčov.“  Pritom tento lodivod je zástancom neustálej obmeny základnej jedenástky, ale predsa len v záujme dosahovania kvalitných výkonov sa žiadalo, aby bolo stále viac chlapcov poruke. „Nastúpilo dovedna dvadsaťtri hráčov, to je šokujúce číslo. Zranených bolo sedem jednotlivcov, ale brzdilo nás to, že od začiatku sme nemali k dispozícii všetkých tých hráčov, čo pôsobili na jar, keď sme dosahovali úspešné výsledky. Namiesto nich dostali šancu mladí a hoci tí sa snažili,  nie vždy to bolo optimálne. Aj žreb nám prisúdil v domácom prostredí náročných súperov – či už Svit alebo Šarišské Michaľany. Aj preto sme v tabuľke pravdy v mínusovej hodnote, ale nazdávam sa, že na jar sa to otočí, lebo po zimnej príprave budeme iste silnejší.“ Kouč naznačil, že až postupne sa zapájali do diania osvedčení matadori ako Michniewicz či Kosť. Zo súpisky vypadol tiež Fučo (zapojí sa neskôr) a zranenie na dlhšie vyradilo Oriňaka. Pavlovský zase odohral len pár duelov v úvode ročníka. „Kto pozná futbal u nás, tak vie, že to boli citeľné straty.“ Aj preto kolektív zabodoval po prvý raz až vo štvrtom kole proti Kračúnovciam , predtým tri razy prehral.„Veľmi nás zlomil úvodný zápas s Vyšným Mirošovom, chlapcov to dosť psychicky položilo a poznačilo aj následné merania síl. Keby sme mali z týchto zápasov o pár bodov viac, bolo by to podstatne veselšie.“ Vlastné ihrisko nebolo stále obvyklou výhodou, preto prišli aj prehry či remízy. “Daktorí súperi, čo u nás neprehrali, boli naozaj veľmi vyspelí, futbaloví a preto ma aj dosť prekvapuje ich postavenie.“  M. Procházka sa domnieva, že dajaký výrazný zápas svojou kvalitou mužstvo ani neabsolvovalo. „Niektoré úseky hry sme niekedy nezvládli. Na druhej strane sme však dominovali v Zámutove, kde sa nezískavajú body jednoducho a kde  sme hrali výborne. Keby sme vyhrali ešte výraznejšie, nikto by nemohol namietať.“  Zaujímavé je, že Ľubotičania vonku skórovali iba v troch zápasoch. „A práve vtedy sme vyhrali. Zvonku sme doniesli deväť bodov a rovnako sme boli produktívni aj v domácom prostredí. To je na zamyslenie. Na jednej strane úroda z cudzích ihrísk je naozaj bohatá, ale na strane druhej sa žiadalo viac zúročiť vlastnú pôdu. Lenže strieľanie zásahov nám nešlo, zahadzovali sme množstvo príležitostí a navyše neraz sme inkasovali hlúpe góly. Potom sme zase tlačili, snažili sa, vyvinuli platonický tlak, ktorý bol neúčinný a vzápätí znovu prišiel úder súpera. Potrebujeme jedného skúseného borca, ktorý by  pozitívne vplýval na hernú morálku, oduševnenie a silu tímu,“ dodal M. Procházka. Ten si robí aj pravidelne po každom zápase interné hodnotenie zverencov a počas jesene najlepšie  „vysvedčenie“ mal od neho ľavý bek Haluska. K nemu sa priblížili Kapraľ, Jakubek a Sabol.