Srdciarstvo jeho hlavnou devízou
autor: Pito2213x čítané
Tretí raz figuroval v Jedenástke roka III. ligy Ján Fröhlich. Spoľahlivý obranca FK Družstevník Plavnica udivuje nielen vyrovnanými výkonmi, ale aj vekom. Však začiatkom decembra minulého roka oslávil 41. narodeniny. Jeho hra je však dôkazom toho, že nie roky, ale prístup, srdce, nadšenie, láska k lopte sú rozhodujúce pre každého hráča.
Nedalo nám, aby sme sa ho neopýtali, či si nemyslí, že je to tak trochu aj hanba pre mladších, že ho nevytlačili z tejto pozície. Skromný plavnický odchovanec sa na tým zamyslel a riekol: „V prvom rade som rád, že si ma všimli odborníci a chcel by som poďakovať tým, čo mi dali hlasy a ocitol som sa medzi regionálnou elitou. Neviem posúdiť, či je to pre ostatných čudné, ja robím svoju prácu rád a skôr by sa mali zamyslieť nad tým mladší. Vek človek vek nezastaví, predsa už len mám niečo za sebou, no práve na tomto poste som mohol uplatniť skúsenosti a stabilizoval som formu, aby som bol stále na tom rovnako. Pravdaže, vďaka patrí aj spoluhráčom a celému skvelému nášmu kolektívu, bez jeho pomoci by to nebolo možné,“ poznamenal borec, ktorý predtým pôsobil aj v Michalovciach, Prešove, Starej Ľubovni, či v Poľsku. Pred štyrmi rokmi si obliekol „dospelý“ dres Plavnice, pomohol k návratu do najvyššej regionálnej súťaže a odvtedy, ako tam tím účinkuje, on figuruje v jedenástke III. ligy. „Sme radi, že náš klub si môže merať sily s takými klubmi ako Vranov, Prešov, Giraltovce, Lipany.“ J. Fröhlich na otázku, aká vlastnosť mu pomohla k tomu, že znovu bol pri slávnostnom vyhlasovaní jedenástky, riekol, že možno to bol vplyv na kolektív. Má rešpekt medzi ostatnými, nie preto, že je domáci, ale práve zrelosťou a tým, čo má za sebou. „V našom klube je ťažšie robiť futbal ako v mestách, lebo sme rýdzi amatéri. Na druhej strane na prvom mieste je srdce a presviedčame sa, že to je rozhodujúce. Však aj mnohé väčšie mnohé kluby majú ekonomické problémy.“ Určite jeho ocenenia sú príkladom pre tých, čo sa narodili neskôr a sú buď jeho spoluhráčmi alebo ešte nastúpia na futbalovú cestu v FK Družstevník. „Záleží na nich, ako sa chopia šance. Ak budú pracovať ako dosiaľ, tak sa v súťaži nestratíme. A či je ťažšie vyniknúť jednotlivcovi v tíme, ktorý nie je na špici pelotónu? Určite je zložitejšie presadiť sa. Iné je to predsa u tých, ktorí hrajú v silných v celkoch, čo sú v popredí tabuľky. Všetko sa odvíja od kvality hráčov, mužstiev, ako je to trebárs v prípade Krásnej či Lipian. U nás ťažíme hlavne z domácich zdrojov, z chlapcov z okresu a nemáme na súpiske takých, čo odohrali veľa ako mládežníci. Lenže niekedy nie mená sú podstatné, ale počet srdciarov a podľa toho aj formujeme partiu,“ prízvukoval borec, ktorý bol tiež kapitánom aj jedným z trénerov Plavničanov. Podľa neho hodnotnou hrou zo spoluhráčov sa prezentovali napríklad Dlugoš či brankár Beňo a dopredu sa tlačili aj mladíci, o ktorých bude fanúšik v budúcnosti ešte počuť. Inak, pred časom bol v Jedenástke vedno s ním aj spoluhráč - pohotový zakončovateľ Hricko. „Azda sa ešte niekedy stane, že znovu budeme mať aspoň dvojnásobné zastúpenie,“ pripomenul Ján Fröhlich. Podľa neho sa ťažko hralo proti viacerým súperom, ale Plavničania nikdy nevybuchli. Pokiaľ ide o nepríjemných ofenzívnych hráčov, tak spomenul V. Opátske, Giraltovce (hlavne Verčimák), ale ťažko sa bránil napríklad aj Lapoš či Zeher. „Pokiaľ ich protihráč nechá na chvíľu bez dozoru, vedia sa presadiť. Aj preto si treba vážiť, s kým si meriame sily a tvrdo na sebe ďalej pracovať.“