Nadviazať na éru pôsobenia v áčku

autor: Pito
1407x čítané

Ambíciou každého mladého hráča je dostať sa čo najskôr do áčka, hrať za seniorov a čo najvyššiu súťaže. Lenže niekedy je jednoduchšie prebiť sa cez konkurenciu medzi klubový výkvet ako tam zostať Presvedčil sa o tom aj futbalista Matúš Štefančík z Tatrana Prešov. Ten v jesennej časti druholigového ročníka chýbal na trávnikoch pri vystúpeniach prvého tímu.

„Snažím sa makať v zimnej príprave, aby som si vyslúžil dôveru trénerov a objavil sa na jar v druholigových zápoleniach. Či to vyjde, už nezáleží len iba na mojej snahe, musím v prvom rade presvedčiť svojou výkonnosťou,“rozhovoril sa dvadsaťročný mladík, ktorý v jeseni účinkoval na treťoligových hracích plochách a istý čas bol aj kapitánom juniorského tímu zelenobieleho klubu. V áčku bol sporadicky v širšej nominácii, ale nenastúpil ani raz. Čím si vysvetľuje, že po predošlom dobrom štarte v prvom celku sa zrazu ocitol na vedľajšej koľaji. „Uzdravili sa starší a skúsenejší hráči. Možno k tomu, že som sa vytratil z kádra, prispelaa aj moja slabšia forma. Neviem však, čo bol hlavný dôvod – ťažko sa to vysvetľuje.“ Predminulú jeseň hral za Tatran v II. lige pomerne často, po zimnej príprave nastal skrat. Aj preto už na jar sa dostal do béčka a pokračoval v tomto smerovaní aj v prvej časti nového ročníka. Takže spomienka na minulý rok nie je najlepšia. „Dajme tomu, že to tak je.“

Konkurencia v Prešove je stále silná a to napriek nejakému pohybu a odchodom niektorých jednotlivcov. „Ja som stopér a v defenzívnych radoch sa veľa toho zase neudialo.“ Tréneri Stanislav Varga a Ján Karaffa mu naznačili a rovnako aj ďalším adeptom, že treba ísť stále naplno, lebo dvere má každý otvorené. Záleží len na borcoch, ako sa chopia šance. „Ja som tiež zástancom toho, že nech hrá ten, kto je najlepší.“ Inak, zaujímalo nás, čo je lepšie pre futbalistu byť v áčku, ale len sporadicky si zahrať alebo figurovať v béčku, nosiť kapitánsku pásku a pravidelne nastupovať? „Je to dosť zložité, ale je dobré byť v prvom tíme, kde sa zbierajú nejaké skúsenosti, na druhej strane len čakať na svoju možnosť je dosť ubíjajúce a herne to nikomu nepomôže. Záleží na uhle pohľadu,“ riekol borec, ktorý sa stal kapitánom treťoligovej rezervy Tatrana počas jesenných bojov. „Vyhrali sme vtedy jeden zápas, tak si ma spoluhráči doberali, aby som už zostal v tejto funkcii.“

Hoci je vekom bažant, momentálne v zimnej príprave sú aj mladší jednotlivci, ktorí sa hlásia o slovo. Takže tlak na každého hráča je neustále, pokiaľ si chce zachovať príslušnosť k tejto partii. M. Štefančík bol doteraz na hosťovaní zo Stropkova (v Prešove je niekoľko sezón, prišiel do sedemnástky), momentálne sa pracuje na predĺžení kontraktu. Bola i úvaha,, že by sa vrátil do MŠK Tesla? „Neviem o tom, hoci možno Stropkovčania by ma radi zobrali, ale predsa len Tatran je väčší klub a pre mňa ako hráča je to tu cennejšie. Navyše chodím v Prešove aj na vysokú školu. Takže po každej stránke je to pre mňa výhoda.“ Ktovie, možno raz si predsa zahrá za svoj materský klub, ale koľko bude mať vtedy rokov, to je ešte vo hviezdach. Nateraz sa sústreďuje na to, aby bol platný v Šariši. Postupne príde na rad aj okresávanie kádra počas prípravných duelov a to bude signál pre aktérov, aké sú ich šance, že si zahrajú v prvom tíme. „Jazdíme na doraz, lebo sa podchvíľou zostava obmieňa a každý sa chce predviesť. Nezáleží na tom, či hráč je v akcii 45 alebo 90 minút,“ dodal Matúš Štefančík, pre ktorého je toto obdobie veľmi dôležité z hľadiska formovania nastávajúcich ambícií.