Ešte sa ani nerozbehol a už musel skončiť

autor: Pito
1669x čítané

Nešťastie nechodí len počas súťaže, ale aj v príprave. Túto parafrázu názvu známeho románu možno použiť na prípad Denisa Baráta, futbalového brankára Tatrana Prešov. Ten sa s plnou vervou dosiaľ hotoval na jarnú časť aktuálneho ročníka a od zápasu k zápasu si zvyšoval svoje sebavedomie, no tesne pred koncom série prípravných duelov sa mu prihodilo zranenie, ktoré ho na dlhší čas vytlačí z brány zelenobielych.

„Stalo sa mi to počas predposledného vystúpenia v zimnom období s Trebišovom. Vybiehal po lopte, ktorá smerovala poza našich obrancov a zmenil som pohyb. Pravú nohu mi zaseklo, zostala v podklade z umelej trávy. Vytočilo sa mi koleno, niečo v ňom popraskalo a už som tušil, že bude zle. Nikdy predtým som nemal problémy s kolenom, až teraz,“konštatoval smutný gólman, ktorého sme zastihli ešte pred vyšetrením magnetickou rezonanciou. „Náš lekár mi vyťahoval krv z kolena a podľa jeho tvrdenia mám roztrhnutý predný krížny väz. Takže ma neminie operácia.“ Talentovaný ochranca svätyne mal dobre našliapnuté k súťažným bojom, keďže v uplynulom období dostával často šancu hájiť svätyňu Šarišanov. Vyzeralo to preňho nádejne smerom k. nastávajúcim bojom v základnej časti a potom aj v nadstavbe. „Život je krutý, v priebehu pár minút sa to všetko otočilo proti mne,“ riekol borec, ktorý v závere jesene odchytal štyri majstrovské stretnutia aj pohárový duel v Dunajskej Strede. Vedel, že musí využiť šancu pri zdravotnej indispozícii jednotky v bráne – Jozefa Taliana. Keďže podal spoľahlivé výkony, vytvoril si dobrú štartovaciu pozíciu pred tohtoročným ťažením. Zdalo sa, že si vnútorne hovoril, aby naplno zabojoval o post jednotky. V minulých sezónach chytal občas za Tatran (napríklad vtedy, keď Talian mal dištanc po červenej karte ešte za éry trénera Jozefa Kostelníka). Neskôr sa rozbehol počas hosťovania v Trebišove, kde bol v bráne sústavne počas jesenného obdobia. „Tam mi to pomohlo, lebo som si zachytal do sýtosti. Každý zápas bol o tom, že som vedel, že budem mať dosť roboty. Takže nebolo to tak, že v bráne si to odstojím a pripíšem si ďalšie čisté konto. Práve naopak, bol som v neustálej permanencii, čo mi ale pomohlo pri zvyšovaní istoty. Hoci niekedy sme ako tím dostával veľa gólov, ale pre moju kariéru to bolo užitočné.“ Po návrate do Tatrana pôsobil v béčku, ale vedel, že musí byť trpezlivý a musí čakať na svoju stabilnejšiu šancu. „Brankár je iba jeden – na rozdiel od hráčov v poli. Pravý bek môže hrať aj na ľavej strane a tak podobne, no do brány ide len ochranca svätyne.“

Na začiatku tejto zimnej prípravy prišlo menšie varovanie v podobe narazenia dvoch prstov na ľavej ruke pri cvičení v posilňovni, keď buchol rukou nechtiac do kotúčov a prsty mu vykrútilo. Odchytal však duely aj s týmto zranením a sám teraz hovorí, že možno to bolo aj vážnejšie, než sa na prvý pohľad zdalo. Nechcel sa však poddať tejto skutočnosti a zaťal zuby.„Nebol som ani u lekára, len som si to zatejpoval tak som išiel na tréning či na zápas. Chcel som zabojovať o svoju lepšiu pozíciu a tak som nechcel mať žiadne neplánované voľno.“ Vtedy tento boj vyhral, ďalší však už nie a tak vie, že ho čaká niekoľko mesiacov voľno. „Sezóna sa ani nezačala, ale ja mám také tušenie, že pre mňa je už predčasný koniec. naposledy mal niečo podobné spoluhráč Maťo Dupkala a tak približne viem, čo ma čaká,“ dodal Denis Barát, ktorý vie, že dlhá pauza bude náročná hlavne na psychiku. „Budem sa musieť na to pripraviť, aby som to zvládol a preklenul čo najlepšie toto nepriaznivé obdobie. Ešte sa na to nesnažím naplno myslieť, aby som sa zbytočne tým nezaťažoval. Treba to proste pretrpieť a sústrediť sa na doliečenie“ naznačil tristné nastávajúce chvíle 23-ročný gólman, ktorý má zmluvu v klube do konca roka.